Úroda prezidentov

Ešte ani netuším kedy majú byť prezidentské voľby, ale už sa na mňa zo všetkých strán vyškierajú záujemcovia o kreslo po Starom Ujovi. Aj by som sa zasmial, keby to nebolo skôr na zvracanie. Máme tu nesmrteľného rusofila Čarnogurského. Tri prázdne marketingové značky vytvorili štvrtú a postavili Pavla Hrušovského. Márne sa zamýšľam, kto by asi tak ešte vložil dôveru do jeho rúk. Zdá sa, že u odchovancov KDH je túžba po prezidentovaní najrozšírenejšia, takže tretím do zbierky je Radoslav Procházka.
Bývalý občiansky konzervatívec Peter Osuský je kanidátom liberálov.
Všetci dokopy sa uchádzajú o menšiu časť voličov, ktorí sa nechystajú voliť Roberta Fica.
Nevidím jediný dôvod, pre ktorý by som si mal myslieť, že príslušným stranám ide práve o dobro mojej krajiny a tak neviem, prečo by som ich mal voliť.
Prezidentom na ďalšie obdobie sa zrejme stane Fico, ktorého pol Slovenska miluje. Čiste náhodou je to tá polovica, ktorá politiku Smeru najviac odskáče.
Ostáva Andrej Kiska. Mohol by sa vyvaľovať na pláži, alebo rozmnožovať majetok, ale z nejakých dôvodov sa rozhodol najprv vrážať prachy a čas do Dobrých Anjelov. Dúfam, že z tých istých dôvodov kandiduje. Odhadujem, že jeho šanca uspieť s hodnotami, ktorým verí, v našej pregorilovanej politike je veľmi malá. Spolieha sa na to, že ak ho zvolíme, tak ho v tom nenecháme. Že nám nie je jedno, či máme na čele osobnosť, gorilu, alebo starý uj.
Ešte mám dosť času na rozmýšľanie, ale jedno viem už dnes iste: Voliť menšie zlo je stále len voliť zlo. A to teda ani omylom. Zla tu už máme viac než dosť.

Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.