Hlásim sa k rodine

Neuveriteľný rozmach relativizmu prináša priam netušené dôsledky. Najnovším jeho prejavom je podľa všetkého vážne myslená kampaň za relativizáciu pojmov „rodina“ a „manželstvo“. To, že ju vedú šoumeni z radov homosexuálov, neustále šokujúcimi metódami upozorňujúci na svoje pocity diskriminácie, ma neprekvapuje. Ak sa však dočítam, že muža s logom tradičnej rodiny na tričku zatkla vo Francúzsku polícia a že v inej krajine zavádzajú v dokladoch detí namiesto údajov „otec“ a „matka“ výrazy „rodič 1“ a „rodič 2“, pripadá mi to nielen za hranicou zdravého rozumu, ale aj za hranicou mojej tolerancie. Totižto ľudská spoločnosť je vo svojej podstate dynamická, teda neustále sa vyvíja tým, či oným smerom. Ak sa dnes o právo na manželstvo a rodinu hlasno bijú organizácie homosexuálov, nedá sa vylúčiť, že sa časom pridá nejaký exhibicionista z nejakej organizácie na ochranu práv zvierat. Zdá sa vám to šialené? Áno, ale o nič menej ako verejné znevažovanie rolí otcov a matiek. Zdá sa vám to prehnané? Tak to nechajte tak a uvidíme o pár rokov.

Nemám v úmysle nikoho ukracovať na jeho práve voľby s kým chce žiť, ale ani sa nemienim mlčky prizerať, ako si niekto privlastňuje práva, ktoré mu nepatria a ničí hodnoty, ktorým verím ja.

Takže nahlas vyhlasujem, že manželstvo nepovažujem za prežitok. Ďalej, že za manželstvo považujem jedine zväzok muža a ženy. Právny zväzok dvoch osôb rovnakého pohlavia uznávam ako registrované partnerstvo, nič viac a nič menej. Rodinou je pre mňa výhradne otec s matkou a deťmi, prípadne neúplnou rodinou ak jeden z rodičov chýba. Toto usporiadanie má biologické opodstatnenie a v našich končinách sa pomerne dobre osvedčilo v monogamnej forme. Je overené stáročiami, že fungujúca rodina je najlepšie prostredie pre zdravý vývoj detí.

Ak si niekto chce žiť inak, je to jeho vec. Nevidím však dôvod, prečo by drvivá väčšina mala v tejto veci ustupovať a meniť zaužívané základné pojmy a piliere rodinného práva.

Tento obsah bol zaradený v Postoje. Zálohujte si trvalý odkaz.