Čomu sa to vlastne čudujeme?

Pár dní po druhom kole volieb do VÚC čítam správy na internete, počúvam rozhlasové správy a pripadá mi, že buď sa všetci zbláznili, alebo ja som lietadlo….

Predseda vlády tvrdí, že sa to, že jeho kandidát na župana v Banskobystrickom kraji prehral s Kotlebom, môže opozícia…
Komentátor sa strááášne čuduje, že v tom istom kraji bola extrémne nízka volebná účasť.
Takisto sa dozvedám od predsedu KDH, že to vlastne celé Fico prehral a voliči mu vystavili účet za jeho politiku.

Neverím  politikom, ktorí svoju energiu venujú hlavne bitke o prístup k verejným zdrojom, ktoré následne smerujú do súkromných vrecák a popri tom sa navzájom okiadzajú a na pozadí spolu kšeftujú. Čítam situáciu pomerne jednoducho.

Smer vyhral voľby do VÚC v šiestich z ôsmich krajov, teda je jednoznačným víťazom volieb. Najväčši počet aktívnych voličov verí sociálnodemokratickým rozprávkam strany pracháčov.

V Bratislave Smer prehral, pretože postavil mizernú kandidátku s naivnou rétorikou podplácania voličov v kraji, kde je najvyššia koncentrácia vzdelaných ľudí. Nezmysly o víkendovej doprave zadarmo, o európskych peniazoch, ktoré táto dáma vraj prinesie do kraja, na ktorý naopak platia európske obmedzenia, na blavákov jednoducho nezaberajú. Ani kampaň za vytvorenie obrazu svätice, z ktorej sa napokon vylúpla len zlostná a arogantná okiadzačka svojho protikandidáta.

Na Pohroní sa zrejme mnohým ľuďom dvíhal žalúdok, keď zistili, že „kresťania“ paktujú so Smerom a po prvom kole sa jednoducho nevedeli rozhodnúť kto je menšie zlo – či smerák s nebezpečnou a efektívnou organizáciou za sebou, alebo výstredný, uniformovaný učiteľ informatiky, ktorého agenda je tak trochu zúžená na problematiku Rómov. Mimochodom, podstatou popularity tejto agendy je opodstatnený pocit ľudí, ktorí sa cítia buď znevýhodnení sociálnou politikou oproti Rómom, alebo dokonca ohrození neprispôsobivým  spoluobčanmi, ktorí, čiste náhodou, patria väčšinou k Rómskemu etniku.
Po 20 rokoch neúčinných štátnych opatrení všetkých doterajších vládnych garnitúr a ignorovania účinných modelov, ponúka nový banskobystrický župan už niekoľko rokov skratkovitý, ale zrozumiteľný prístup spojený však s nebezpečím eskalácie napätia, ktoré môže ľahko prerásť do výbuchu násilia – a to je strašné riziko. Neviem, či si to ľudia v dotknutých regiónoch neuvedomjú, alebo majú pocit, že nemajú vlastne už čo stratiť v situácii, keď s neúprosnou pravidelnosťou prichádzajú o úrodu a o majetok a boja sa o svoje deti. Áno, viem, že toto nie sú politicky korektné slová, ale mám pre ich pocity porozumenie. S voľbou „menšieho zla“ má mnoho ľudí pochopiteľný problém. Z výsledku však vyplýva, že tí, ktorí voliť išli, považujú nácka za prijateľnejšieho, než Smer – a s tým nemá súčasná opozícia nič spoločné, pretože sa už dávno vyfaulovala. Neveríte? Pozrite sa ako dopadol Ľudovít Kaník aj so svojou prepracovanou kampaňou.

Dlhodobo neriešený problém Rómov je taký páľčivý, že vystrelil Kotlebu do pozície župana, hoci z nej môže urobiť s uvedeným problémom veľmi málo. A naopak s agendou, ktorá mu z kompetencií samosprávneho kraja vyplýva, nemá evidentne žiadne skúsenosti, ani názor, ktorý by sa dal brať vážne. Bystričania, budete mu musieť dovoliť, aby sa to naučil a dovtedy dúfať.

Pôvodne celkom pekne čitateľná strana Daniela Lipšica, ktorý opustil KDH na základe zjavného názorového rozdielu, sa príchodom „pragmatického krídla“ SaS stala nečitateľnou a upadla do podozrenia z prospechárstva. Jej výsledok je prehra na celej čiare a jeho usilovné prefarbovanie na úspech vyhodnocujem ako urážku inteligencie občanov.

Ak predseda Smeru vyjadruje podporu svojmu kandidátovi na župana v Trnave s poukazom na maďarskú národnosť protikandidáta, je to odporná podpásovka, hodná iba smeráckej marketingovej príručky. Mali ho za to vypískať, ale nestalo sa tak. Volá sa to rozoštvávanie národností a na Slovensku to funguje. Je to nebezpečné – o nič menej ako kotlebovčina.

Tak čo ďalej? Budú ďalšie voľby. Koho, budeme voliť? Kde nájsť dôveryhodných ľudí, ktorí budú ochotní do takého hnoja vkročiť preto, aby slúžili svojim spoluobčanom a nepodľahli v boji s touto podivnou vrstvou politikov, ktorá sa nám tu usadila a zabetónovala? Než si o tom trúfnem niečo napísať, musím sa hlboko zamyslieť.

Tento obsah bol zaradený v Správa vecí verejných. Zálohujte si trvalý odkaz.