Ako ma dostala lukostreľba

OLYMPUS DIGITAL CAMERAKeď môj syn začal prejavovať záujem o lukostreľbu, netušil som, že tento šport dostane aj mňa.  Samozrejme, že som, rovnako ako on, v detstve vyrábal luky a šípy z lieskových prútov, ale toto je čosi celkom iné. Keď som videl prvé preteky v 3D streľbe, začal som tušiť, že to bude to pravé a že na tie nasledujúce budem musieť vyraziť už nielen ako doprovod. Také preteky totižto trochu pripomínajú golf z čias, keď ešte nebol záležitosťou spoločenského statusu.

Na mieste pretekov v akomsi chatovom tábore na úpätí Javoriny sa zišlo okolo 140 ľudí zo Slovenska a okolitých krajín.  Radostné zvítavanie dávalo tušiť, že stretnutie s kamarátmi je tu dôležitejšie, než zlaté gate víťazstva v súťaži. A že sa jedná o sviatok, bolo vidno aj zo štýlového oblečenia a doplnkov samotných lukostrelcov. Maskáče dnes už nie sú považované za prejav sklonu k militarizmu, ale za spôsob obliekania, ktorým človek čo najmenej ruší v prírode. Nekradnú sa vo vojenských útvaroch, ani nekupujú vo vojenských bazároch. Číňania na Miletičke vám predajú maskáčové čokoľvek – od čiapok, cez bundy, gate, tepláky, tričká až po pyžamo. My, čo zvládame šijací stroj, si vieme z maskáčoviny dorobiť to, čo v ponuke značky „Hugo Miletič“ chýba. Kapsičky, batôžky na luky, tulce.

Okrem maskáčových strelcov som videl chlapov v stredovekých kamizolách, obyčajných športovcov v šušťákoch, lovcov so stetsonmi zdobenými líščimi chvostmi a tiež poľsky  hovoriaceho strelca s mongolskou čiapkou. No čo – golfisti nevylezú na „green“ v tričku bez golierika, my zase máme chvosty a perá za klobúkmi.

Najrôznejšie tulce od plastových z obchodu, cez elegantné kožené, až po bohato zdobené strapcami a kožušinou, viseli strelcom  na opaskoch, či na chrbtoch. Poniektorí boli vybavení aj nádhernými nožmi a malými sekerkami, čo mi pripadalo už trochu prehnané, ale len dovtedy, kým som nevidel, ako je toto náradie potrebné pri vyprosťovaní šípu zarazeného hlboko do bukového parezu.

Rovnako zaujímavé bolo obzeranie lukov od výmyslu sveta. Od dokonalých, olympijských so zameriavačmi, cez industriálne, kladkové zbrane s dostrelom pol kilometra, ďalej jednoduché, účelne vyrobené luky rekreačných strelcov, dlhé, lovecké luky s koženými rúčkami, až po tie najvzácnejšie – tie, ktoré si strelci vyrobili sami. Na taký luk sa s láskou napína vlastnoručne upletená tetiva, s úctou sa doň zakladajú vlastnoručne vyrobené šípy s ozajstnými perami a po streľbe sa nežne natiera olejom.

Niektorí výrobcovia a obchodníci priviezli svoj obchodíky priamo na preteky a tak bolo možné investovať do výstroja, či do krásne zdobených, drevených šípov aj priamo tam.

Po rozcvičke na vyznačenej strelnici sa konečne začali preteky. Rozdelili sme sa do 16 skupín, pretože toľko bolo aj terčov rozostavaných v lese na okruhu, ktorý bol dlhý hádam 500 metrov. Terč pre 3D lukostreľbu je zvieratko v životnej veľkosti a farbách, vyrobené z polyfoamu. Narozdiel od živého sedí na mieste a čaká, kým sa k nemu skupinky strelcov vychádzkovým krokom priblížia a kým ho šípy buď zasiahnu, alebo mu presvištia ponad chrbát či popod brucho. Má na sebe ryhami vyznačený terč, ktorého stred je na srdci. Strelec ho však nemá šancu vidieť, takže mieri skutočne na srdce zvieraťa ako pri ozajstnom love.

V určenú hodinu teda pri každom terči stojí skupina strelcov rôzneho veku a pohlavia, s rôznymi lukmi. Každý vie, či má strieľať od bieleho, modrého či červeného kolíka.

Súťaž sa začína. Strelci jeden po druhom vysielajú svoje šípy na príslušné zvieratko, alebo do jeho blízkeho okolia. Hneď prvým šípom som našu srnku riadne vystrašil, ale neublížil jej. Až druhý zásah mi priniesol 5 bodov.

Po dostrieľaní sa všetci presúvame ku zvieratku a spomedzi nás zvolenému zapisovateľovi diktujeme body, ktoré nám naše zásahy priniesli. Ak si nie sme istí koľko sme trafili, posudzujeme kolektívne. Potom spoločne prehŕňame lístie za srnkou a hľadáme šípy, ktoré netrafili. Kto nájde šíp z inej skupiny, zapichne ho vedľa terča. Majiteľ si ho pri druhom kole vyzdvihne.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Nasleduje pohodový presun k divej svinke, od ktorej práve odchádza susedná skupina. Od nej ku krokodílom, bažantom, diviakovi, líške, panterovi a tak ďalej. Takto sa prechádzame viac ako dve hodiny po lesných cestách, chodníčkoch aj strmých úvozoch, strieľame, počítame, popíjame čaj z termosiek a debatujeme o lukostreľbe aj iných príjemných témach. Vďačne prijímame rady skúsenejších a snažíme sa zlepšovať od terča k terču.

Po obídení dvoch okruhov má každý z nás za sebou 64 výstrelov. Zapisovateľ uzatvára  zápis a ide ho odovzdať. Podávame si ruky a navzájom si ďakujeme za príjemný zážitok.

Kým organizátori zrátajú výsledky, na lúke sa ešte konajú „ústupové preteky“. Rad strelcov vypáli na medveďa. Tí čo netrafia, vypadnú, ostatní ustúpia o dva kroky dozadu. S každým ústupom vypadne niekoľko strelcov, napokon všetci sledujú strhujúce finále Slováka a Poliaka. Obaja triafajú hádam zo sedemdesiatich metrov a ustupujú o ďalšie dva kroky. Až zo samého konca lúky sa Poliakovi v mongolskej čiapke podarí zvíťaziť a jeho zdatný súper mu ako prvý blahoželá.

Vyhlásenie výsledkov trvá pomerne dlho, pretože kategórií je veľa. Podľa pohlavia, veku a podľa typu luku. Tradičné luky, holé luky, olympijské luky, kadejaké iné, ešte to všetko nepoznám. Rozchádzame sa, zdravím sa s novými kamarátmi Petrom, Michalom, Marošom, Dušanom, nezabúdam na poďakovanie chlapíkovi z usporiadateľskej partie, ktorá to celé vymyslela a zorganizovala – pre nás.

Jedno je mi jasné. Našiel som šport, ktorý mi sedí. Niekto pri ňom nie je bez šance, nikto pri ňom nekrváca, ani nepadá vysilením. Nikto z neho nie je vylúčený, lebo na to nemá šancu zohnať prachy a nikto ho nerobí len kvôli tomu, aby sa dostal medzi „lepších ľudí“.

Včera sme so synom našli na Malom Dunaji pierka. Dnes sme strieľali prvý raz nielen duralovými a karbónovými, ale aj vlastnoručne vyrobenými šípmi. V pivnici sušíme jaseňové drevo.  Hádam sa v lete pustíme do výroby luku.

Tento obsah bol zaradený v Lukostreľba. Zálohujte si trvalý odkaz.