Čo má spoločné lukostreľba s bozkávaním?

06900 Dusan_striela_na_liskuStrieľanie z luku sa mi veľmi zapáčilo. Obstaral som si luk a občas celkom rád zájdem na preteky v 3D lukostreľbe. Pod týmto moderným názvom sa ukrýva napodobňovanie archaických loveckých metód. Skupinky lukostrelcov idú lesom po určenej trase. Každú chvíľu narazia na nejaké zvieratko vyrobené z hmoty, do ktorej sa dobre zapichujú šípy. Vyzerá ako živé, ale nie je – zato je pružné, omývateľné. Každý strelec nájde kolík, označujúci vzdialenosť, z ktorej má v jeho vekovej kategórii a s jeho typom luky strieľať a vystrelí dva šípy. Potom sa všetci nahrnú ku zvieratku a s radosťou počítajú body, prípadne s ovisnutými ušami hľadajú šípy v lístí za ním.

Viete, čo majú spoločné lukostreľba a bozkávanie? Tak ja vám to vysvetlím na príklade pretekov v 3D lukostreľbe. Predstavte si, že idete s partiou džentlmenov po lese a práve rozoberáte, dajme tomu, situáciu na svetovom trhu s limetkami, keď tu zrazu pred vami sedí jazvec. Chvíľku postojíte a každý zvlášť skúšate odhadnúť jeho vzdialenosť od príslušného kolíka. Potom starostlivo vyberáte tie najlepšie dva šípy a napokon jeden po druhom idete na to.

Odhadujem vzdialenosť na 12 metrov. Vyberám správny šíp a začínam si opakovať všetko to, čo mi tréner tlačí do hlavy ako podmienky správneho a presného výstrelu. Takže ľavú ruku natiahnuť vytočiť dlaňou dolu, prsty ohnúť, rameno dolu, pravý lakeť hore, dlaň v jednej čiare s predlaktím, zvisleabynevytáčalatetivuinýmsmeromhlavunezakláňať….. Keď to všetko mám, moje oko sokolie po chrbte šípu nájde srdce jazveca a pravá ruka začína napínať luk. Všetko ide dobre temer do poslednej chvíle. Tetive totižto stojí, či skôr trčí v ceste raťafák! Keď s ním uhnem, moje oko už nie je tam kde má byť. Keď s ním neuhnem, nenatiahnem tetivu tam, kam treba. A tak sa chvíľu trápim, až môj zhášak vlastne vytiahne tetivu z prstov pravej ruky. Šíp vydesí jazveca, pretože mu presviští tesne okolo hlavy. Vydýchnem, spustím luk a spomínam, ktorú z osemnástich trénerových rád som zanedbal. Napokon si spomeniem, že ľavú lopatku som nemal v prísnom zákryte s piatym rebrom na pravej strane – alebo niečo podobné. Ale v každom prípade tuším, že za všetko môže kolízia tetivy s nosom. Je to ako pri bozkávaní. Zavadzia a nedovolí dostať sa tam, kam sa dostať túžime.

Hľadám teda pre lukostrelecký ňufák užitočné využitie. Už pri druhom výstrele na srnku som ho našiel. Chytím pravou rukou tetivu trochu nižšie, namierim a ťahám. Keď sa navoskovaný motúz dotkne môjho chobotu, ten ju nežne vyvlečie z prstov pravej ruky a vyprevadí šíp presne tým smerom, ktorým oko ukázalo. Nádhera – ako pri bozkávaní! Treba vedieť čo s nosom.

Nasledujúca zastávka je pri čiernom kancovi. Myslím, že vzdialenosť je dobrých dvadsaťpäť metrov. Tu už by bolo treba počítať s balistickou krivkou, tiažovým zrýchlením, smerom vetra a intenzitou kozmického žiarenia. Lenže pri love na to nie je čas. Viem iba toľko, že šíp musí vlastne mieriť o kúsok vyššie. Ako to ale zamerať? A tu ma inšpiruje sám terč. Videli ste niekedy ryť divú sviňu v zemi a rypákom hľadať žalude? Tak to je presne môj vzor! Zamierim na srdce cez hrot šípu. Natiahnem tetivu a vlastným rypákom opatrne hmatám na tetive kovový vodiaci krúžok pre šípy. Mám ho! Cítim ho na špici. Zopár razy ňufák pokrčím, aby som sa uistil, že krúžok je tam kde má a vytiahnem nosom tetivu z prstov pravej ruky. Šíp sa zabodáva len kúsok od najvyššie bodovaného fliačika! Nádhera! Keby som bol zvládol použitie nosu v mladosti rovnako rýchlo, mohol som si ušetriť zopár trapasov.

Nastrieľal som pomerne málo bodov a nebudem sa vyhovárať,  že mi bolo ľúto zvieratiek. Dôležité je, že som zašiel užitočné využitie raťafáka, takže mu odteraz som ochotný odpustiť aj občasnú nádchu.

Tento obsah bol zaradený v Lukostreľba. Zálohujte si trvalý odkaz.