Po prezidentských voľbách 2014

Som veľmi spokojný s výsledkom prezidentských volieb. Nielenže slovenskí voliči spolu so mnou zvolili mnou preferovaného kandidáta, ale tieto voľby prispeli k vyjasneniu v mnohých oblastiach.

V dnešnej relativistickej dobe po 24 rokoch demokracie, je naša poilitická scéna plná zlatokopov, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že zlodejina, kšeftovanie s verejnými zdrojmi, korupcia a ďalšie svinstvá, sú štandardným správaním. Dokonca sú natoľko drzí, že sami seba označujú za „štandardných“ politikov a svoje prefláknuté spolky za „štandardné“ politické strany. Prezidentskí kandidáti viackrát poukazovali na to, že Andrej Kiska nemá skúsenosti s politikou a ja tomu rozumiem tak, že je to jeho výhoda. Moja skúsenosť s politickou scénou a moje hodnotenie toho čo vidím, je také, že „byť skúsený v politike“ znamená, že sa človek stane súčasťou vrstvy ľudí, pohybujúcich sa vo verejných funkciách, ktorí majú rôzne vzájomné obchodné vzťahy. Ich spolupráca či súperenie nie sú dané súladom či rozdielnosťou ich hodnôt, politickej orientácie alebo ideológie, ale výhradne ich spoločnými alebo rozdielnymi záujmami sledujúcimi ich vlastný prospech. Každý na každého niečo vie a tak všetci spoločne „držia zobáky“ a starajú sa najmä o to, aby sa v tej vrstve udržali a aby sa tam veľmi nemenila zostava.

Do tohto marastu vstúpil Andrej Kiska. Nikto na neho nič nevie. Niet ho čím vydierať. Zarobil korektným spôsobom dosť peňazí a potom vymyslel fungujúci, veľmi dobre čitateľný, charitatívny systém, ktorého dôveryhodnosť je mimoriadne vysoká. A najnebezpečnejšie pre „štandardných politikov“ je to, že je dostatočne bohatý na to, aby úplne nezávisle robil to, čo on sám považuje v živote za dôležité.

S primeranou dávkou profesionálneho marketingu viedol kampaň, v ktorej predstavoval svoj príbeh úspešného podnikania a svoj pohľad na podnikanie, obchod, manažment a ľudský život. Prečítal som si jeho knihu a vypočul jeho prednášku. Andrej Kiska nehovorí nič prevratné, len to, čoho sa držia aj iní úspešní podnikatelia. Gazdovské narábanie s aktívami, slušnosť a korektnosť ku všetkým ľuďom, strategické a systémové myslenie, užitočný produkt, dobré meno. Obraz úspešného, slušného človeka.

Tento človek zrazu kandiduje na funkciu prezidenta a to je nebezpečné! Strana Smer, ktorá sa snaží ovládnuť posledný pilier moci, kde jej zatiaľ neprekážal komický exmečiarovec, disponuje mimoriadne účinným a bezškrupulóznym tímom marketingovej komunikácie. Postavila svoju kampaň na lživých nadávkach, ktoré, ako si zrátala, zaberú u voličstva, ktoré z rôznych dôvodov radšej verí, než rozumie. O Kiskovi začali šíriť, že je úžerník a scientológ. Ani jedno nie je pravda, ale dobre si zrátali, že to zaberie, najmä keď pridajú podpichnutie o tom, aký je Kiska bohatý. Strach a závisť na Slovensku zaberá. Zabrala aj teraz, našťastie nie dostatočne. Aj tak ma desí, keď vysokoškolsky vzdelaný pán povie, že nejde voliť, lebo Kiska je podľa neho rovnaké zlo ako Fico. Husia koža mi naskakuje, keď pedagogička, sama seba zrejme považujúca za kresťanku, nejde voliť, lebo Kiska je podľa nej scientológ. Vôbec jej nevadí, že túto lož počula výhradne z úst Roberta Fica. Neskúmal som už, či tuší, čo to scientológia vôbec je.

V každom prípade darebácka kampaň so zúrivou koncovkou nezabrala. Andrej Kiska však musí teraz počítať s tým, že celá mocná chobotnica Smeru proti nemu už teraz vedie vojnu. Verím, že s tým počíta a že neustúpi.

Pred prvým kolom som si vravel, že proti neprijateľnému Ficovi kandidujú traja kandidáti, z ktorých ktorýkoľvek by sa dostal do druhého kola, nebudem mať problém ich voliť. Okrem Kisku to boli ešte Procházka a Kňažko, ktorému by som v prípade nádeje na víťazstvo aj vedel tolerovať jeho niekdajšiu mečiarovské dobrodružstvo.

Po prvom kole sa ukázalo, že Kňažko ani Procházka neprekonali hranicu svojej sebastrednosti. Trápne divadlo s podporou, ktorú sa chystali vysloviť Kiskovi, ale napokon to neurobili, zrejme definitívne skončilo Kňažkovu politickú kariéru a strápnilo Procházku, ktorý sa naopak na novú politickú kariéru chystá. Kňažka už, dúfam, na politickej scéne neuvidím a k Procházkovmu budúcemu úspechu som skeptický.

Po 20 rokoch máme šancu, že na čele našej krajiny bude stáť človek, za ktorého sa nebudeme musieť hanbiť. Neviem predvídať, čo sa stane v budúcnosti. Užívam si však po dlhej dobe nádej, že v správe vecí verejných bude vo vysokej funkcii človek, ktorému dôverujem.

Tento obsah bol zaradený v Správa vecí verejných. Zálohujte si trvalý odkaz.