Pred voľbami do Európskeho parlamentu

Keď vznikala Európska Únia, bol som za všetkými desiatimi. Mal som aj pomerne jasnú hoci, idealizovanú predstavu o „spoločnom Európskom dome“ a tá sa dodnes nezmenila.

Vidí sa mi správne, ak sa Európske krajiny zbližujú. Je dobré, ak členské krajiny postupne zisťujú, že v niektorých oblastiach sa oplatí spravovať záležitosti spoločne, ba až jednotne. Veľa vzájomnej komunikácie, spoločné záujmy a úspechy sú, podľa mňa, dobrou cestou k minimalizácii rozbušiek potenciálnych vojen,  Je však takisto namieste, keď si jednotlivé krajiny a národy ponechávajú svoju identitu, ktorá je v mnohých prípadoch historicky postavená na identite národnej a kultúrnej.

Je namieste postupným zbližovaním upevňovať spoločný priestor a nechať padnúť vnútorné bariéry, ktoré sa už prežili. Je namieste na základe poučení z bohatej histórie neopakovať staré chyby, ale to, čo sa osvedčilo a touto cestou sa navzájom v spoločnom Európskom dome obohacovať pri zachovaní princípu zodpovednosti na všetkých úrovniach.

Princíp solidarity je takisto namieste, pokiaľ silní pomáhajú slabším vo vytvorení podmienok na to, aby sa aj oni vedeli dopracovať k úspechu.

Mnoho z toho sa napĺňa, ale, bohužiaľ, dejú sa aj veci, ktoré ma napĺňajú obavami.

Namiesto postupného zbližovania sme svedkami masívnych zásahov centrálnych orgánov Európskej Únie do všetkých trhov. Samoúčelné normy prakticky na všetko direktívne deformujú trh, ktorého prirodzený vývoj znamená, že dobré sa udrží a mizerné odumrie.

Máme spoločnú menu, ktorá je po uši v problémoch. ECB, zdá sa, financuje čokoľvek, na čom sa uznesú politici. Dokonca aj  hospodársku nezodpovednosť niektorých štátov, prípadne investičnú nezodpovednosť niektorých bánk. Tak vznikol Euroval.

Žijeme na dlh a zvykáme si, že je vlastne všetko v poriadku, keď je náš štát zadlžený „len“ vo výške okolo polovice ročného HDP. Ja som nervózny už keď mám úver vo výške svojich troch mesačných platov – a to pritom mám jasnú predstavu, ako a kedy svoj dlh splatím, kým väčšina krajín túto predstavu nemá.

Mám dojem, že v celej Európskej Únii majú teraz navrch politici, hlásiaci sa verbálne k socializmu. K rovnostárstvu, spotrebúvaniu a masívnemu prerozdeľovaniu prostriedkov z centra, ktoré vzbudzuje v mnohých ľuďoch naivnú predstavu, že „štát sa postará“ – v tomto prípade „Únia sa postará“. Vo mne to vzbudzuje obavy. Toto nie je zdravý, gazdovský prístup, ale ďalší z experimentov, ktoré sa už v minulosti neosvedčili.

Súhlasím s výrokom prezidenta Masaryka, že štáty sa udržiavajú ideálmi, z ktorých sa zrodili. Neviem kam sa podeli ideály, z ktorých sa zrodila Európska Únia. Budem pre svoju voľbu hľadať tých, ktorí sa chystajú s gazdovským rozumom v hrsti otvorene klásť odpor súčasnému socialistickému trendu a bojovať za návrat EÚ k podobe, v ktorej by som ju chcel vidieť. Pýtate sa kto to je? Nepoviem, lebo by ste mi mohli uveriť bez toho, aby ste sa sami zamysleli. A pred voľbami si má každý občan preklepnúť kandidátov a zamyslieť sa, aby volil zodpovedne a podľa toho, v akom svete chce žiť.

Prajem nám všetkým šťastnú voľbu.

Tento obsah bol zaradený v Správa vecí verejných. Zálohujte si trvalý odkaz.