November 2016 a ako ďalej?

Som silne znepokojený. Mám obavy o budúcnosť ľudí, ktorých mám rád, aj tých, ktorých nepoznám, ba aj o svoju. Mám obavy o osud ľudí v mojej krajine, aj v ostatných.

Trvalo mi dlho, než som definitívne pochopil, že dejiny tohto sveta potvrdzujú, že správnou cestou pre ľudstvo je ukrytá vo vete “Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou!” No…. mala by, ale, bohužiaľ, nemusí. Môže to dopadnúť aj inak a toho sa obávam.

Vidím to tak, že pravda a láska sú momentálne v silnej defenzíve oproti lži a nenávisti. Lenže…. ony samé osebe neexistujú. Obe strany majú svojich nositeľov. Takže správne je povedať, že nostielia pravdy a lásky sú v defenzíve, zatiaľčo tí druhí to tu bez skrupúľ valcujú.

Predseda vlády dal 17. novembra jasne svoj postoj k ideám, na ktorých “Nežná revolúcia” bežala. Pokúsil sa túto udalosť vymazať oslavou svojho nesystémového, korupčného opatrenia “vlakov zdarma”. Považujem to nielen za neúctu k významu štátneho sviatku, ale najmä za nebezpečnú ídeovú zvrátenosť.

Ten istý predseda vlády, ktorý sám seba vyhlasuje za Slovensko, na otázky novinárov odpovedá nadávkami a evidentne kryje zlodejiny “svojich ľudí” – Kaliňák, Bašternáka a ktoviekoho ešte.

Jeho strana je najsilnejšou stranou v našej krajine, teda dobrej tretine ľudí ich skutky vôbec nevadia. Zjavne im vyhovuje, že nás ovládajú “nadľudia” s móresmi hrubokrkých mafiánov, opierajúci sa o presvedčenie, že pravidlá platia pre ostatných, kým oni môžu všetko a bez obmedzenia. Násilný čin príbuzných smeráka Pašku zaznamenaný videokamerou sa podľa súdu nestal. Z toho ide strach…

Napokon predseda vlády jasne povedal redaktorovi RTVS, aby si uvedomil, že nie sú na jednej úrovni. Lenže demokracia stojí a padá, okrem iného, na predpoklade rovnosti občanov pred zákonom. Predseda vlády smeruje k diktatúre. Netají sa sympatiami k Fidelovi Castrovi a Vladimírovi Putinovi.

Z vôle ľudu máme v parlamente fašistov, ktorí sa nijako netaja svojimi násilnými sklonmi, stačí si pozrieť ich aktivity na sociálnych sieťach. Dokonca verejne chodia zastrašovať koho chcú, polícia sa prizerá a plno ľudí tlieska. Fašista je županom v kraji, kde vypuklo Slovenské Národné Povstanie. Volili ho zjavne aj potomkovia obetí slovenských fašistov. Vypálené obce Kalište, Telgárt, či Ostrý Grúň, civilisti postrieľaní pri Kremničke, či nahádzaní do rozpálenej vápenky v Nemeckej – za účasti slovenských fašistov, ku ktorých “odkazu” sa tí dnešní hlásia.

Vasiľovi Biľakovi, ktorý legitimizoval ruskú okupáciu našej krajiny, postavili v rodnej obci pamätník a súdia umelcov, ktorí ho postriekali červenou farbou.

Medzi ľudom pospolitým sa úspešne šíria zlomyseľné “konšpiračné teórie”, presnejšie povedané bludy a výmysly očierňujúce Židov, Američanov, Čechov, Maďarov, homosexuálov, lekárov, v zásade kohokoľvek, na koho môžme hodiť naše vlastné, osobné neúspechy.

Vážení, nie je to tak. Za komunistov nebolo lepšie. Len lenivejšie.

Smer nerobí sociálnu politiku v prospech pracujúcich, pretože bol založený ako akciovka pracháčov. Presadzuje ich záujmy a zabezpečuje ich beztrestnosť.

Fašisti neurobia poriadok. Vytvoria si priestor a získajú silu pre uplatňovanie nekontrolovateľného násilia v praxi. Napokon už s tým začali. Prví to síce schytajú Rómovia, ale po nich prídu na rad ďalší a napokon my všetci.

Za vašu erektívnu disfunkciu nemôžu chemikálie, podľa obľúbeného bludu rozprašované z civilných lietadiel, ale to že priveľa chľascete.

Čím dlhšie tento marazmus bude trvať, tým ťažšie, dlhšie a bolestnejšie sa z neho budeme vyhrabávať a tým väčšie je riziko, že to nedokážeme pokojnou cestou.

Mali sme šancu po novembri 1989. Nevyužili sme ju…

Neverme klebetám. Čítajme a overujme si informácie.

Učme sa, čítajme menej reklamných letákov a bulvárnych kydov, ale viac kníh. Zoznámme sa s históriou svojej krajiny, sveta, ale najmä svojej rodiny. Pomáhajme svojim deťom získať vzdelanie a sebadôveru, nech z nich vyrastú vzdelaní, úspešní a užitoční ľudia a nie holohlaví lúzri vybíjajúci si svoju frustráciu na bezbranných.

Hľadajme medzi sebou ľudí, ktorým dôverujeme nie pre množstvo billboardov, ale preto, lebo si ich vážime za to, čo doteraz dokázali, ako sa správali k nám a iným ľuďom a pretože máme dôvod veriť, že nám neklamú. Tých povzbuďme vstúpiť do politiky a poctime ich našou dôverou.

Dodržiavajme pravidlá a vyžadujme to aj od ostatných.

Buďme nesebeckými vlastencami.

Verme v silu pravdy a lásky. Ony totižto tvoria základ, na ktorom stoja nástroje demokracie. Inak sa nám zrútia a ostane iba lož a nenávisť.

Tento obsah bol zaradený v Postoje. Zálohujte si trvalý odkaz.