Mainstream a alternatíva

S výrazom „alternatívne názory“ sa v ostatnom čase stretávam pomerne často. Ich pôvodcovia sa vymedzujú oproti akémusi „mainstreamu“ a stavajú sa do pózy odvážnych „búračov tabu.“ V slobodnej spoločnosti má, samozrejme, každý nárok na svoj názor na existujúce fakty, ich význam a dopad. Aj názor menšinový má nárok byť vyslovený a jeho nositeľ byť chránený. Názorová pluralita je, práve kvôli prevahe „mainstreamových“ názorov postavená aj na vyslovovaní názorov menšinových a teda alternatívnych.

V súčasnosti sú však sociálne siete doslova zahltené nezmyslami prezentovanými ako „alternatívne názory“, ktoré sa neopierajú o fakty, ale o výmysly, či presnejšie povedané, lži, obvykle účelové. Postup vzniku sa dá pomerne ľahko vysledovať a vyzerá asi takto:

  1. Pôvodca vymyslí nejaké tvrdenie, o ktorom sa právom domnieva, že ho väčšina ľudí nezdieľa. Obvykle preto, lebo je nenávistný a vyzerá nepravdepodobne. Z rôznych dôvodov sa ľudia uchylujú k váľaniu viny za svoje neúspechy na iných ľudí. Raz sú to Židia, inokedy Američania, potom zase všetci inteligenti, ale vždy sú to tí, ktorým sa darí lepšie a sú úspešnejší.
  2. Pôvodca svoj postoj a svoje tvrdenie opiera o skutočnosti len čiastočne, alebo aj vôbec nie. Jednoducho si všetko vymyslí a zaobalí do tvrdení typu „ako tvrdia renomovaní vedci z vysokopostavených kruhov USA….“
  3. Svoje tvrdenie označí ako „alternatívne“, prípadne ešte okorení ako „neprijateľné pre mainstream“, naznačujúc, že všetci ľudia, ktorí jeho tvrdenia neberú vážne, sú nemysliace ovce, ktoré sa nechávajú manipulovať, kým on je ten odvážny „búrač tabu“.
  4. Keďže vždy sa nájdu ľudia, ktorí radi počúvajú, že za všetko, čo sa im na ich živote nepáči, môže niekto iný, tieto „alternatívne“ kraviny majú vždy dostatok publika. Toto publikum však chce vedieť, kto je ten „niekto“. Stačí jemne naťuknúť, ukázať prstom a začína sa šíriť nenávisť. Nie je postavená na skutkoch tých nenávidených, zrodila sa len v hlavách samotného publika.
  5. Alternatívny mysliteľ sám seba povýši na hrdinu, ktorý „prelamuje mlčanie“ ako Rostáš, „tvorí priestor pre širokú diskusiu“ ako „Slobodný vysielač“ a napokon napáda verbálne aj fyzicky ľudí, ako kotleby.

Nie je to slovenské špecifikum, týchto sprostostí je plný internet: Američania neboli na Mesiaci, ale postavili si „mesiac“ v štúdiu, Židia ovládajú celý svet, holocaust nebol a lietadlá nás poprašujú prípravkami na zníženie kvality erekcie. Väčšina ľudí, teda ten okiadzaný „mainstream“ o tom nehovorí nie preto, že je to tabu, ale preto, že sú to také sprosté lži, že sa im bridí o také čosi čo len slovom zavadiť.

Nuž, je jednoduché prechľastať alebo prehlivieť život, voliť Mečiara, Smer či Kotlebu a potom „myslieť alternatívne“, že zlodeji a bitkári vyriešia naše problémy. Poprieť fakty, spochybniť pravdu a relativizovať hodnoty sa javí ako ľahká úľava vlastnému svedomiu, ale táto cesta vedie iba do skutočného pekla. Vedeli by o tom rozprávať Nemci, ktorí sa, sfanatizovaní jediným ukričaným kaprálom, zhruba pred osemdesiatimi rokmi vrhli do obrovského nešťastia a začali rozbíjaním výkladov obchodov vlastnených Židmi.

Správne je učiť sa celý život, čítať čo napísali múdri ľudia a snažiť sa porozumieť pojmom, faktom a súvislostiam. Správne je napríklad aj rozprávať sa zoči voči so živými ľuďmi nielen z našej krčmy, ale aj s Američanmi, Židmi a Maďarmi. Správne je odmietnuť klebety, výmysly, krivé obvinenia a podobné „alternatívy“, zdvihnúť riť od reklám v telke a ísť urobiť niečo dobré pre ostatných ľudí. A ja dúfam, že tento môj názor je ešte stále mainstreamový.

Tento obsah bol zaradený v Postoje. Zálohujte si trvalý odkaz.