K diskusii o Hejného metóde vyučovania matematiky

S potešením sledujem popularitu, ktorú získava v školách takzvaná Hejného metóda vyučovania matematiky. S potešením preto, lebo som patril k jej prvým odchovancom a ani po 40 rokoch som nestratil presvedčenie, že to bolo to pravé orechové.

Marketing sa dnes celkom obísť nedá a tak bolo treba celoživotnému dielu profesora Hejného dať nejaké meno. Oceňujem, že to nie je „Worldclass mathedidactics“, „Mathemotivation“ alebo niečo podobné, ale len prosté označenie menom autora. Možno však práve to dráždi odporcov, ktorí v ostatnom čase začali spochybňovať nielen samotnú metodiku s poukazom na to, že je akoby „málo matematická“, ale dokonca aj odbornosť samotného profesora Hejného v samotnej matematike s odkazom na nekompletné a chybné informácie. Nuž, nič nové pod slnkom. Závisť je sviňa a sestra zloby.

Tvrdenie, že Hejného metóda je vhodná len pre niektoré deti, ma povzbudilo prirovnať roky dávno minulé, kedy nás profesor Hejný učil na základnej škole od piateho po ôsmy ročník, a súčasnosť, v ktorej sa so spolužiakmi občas stretávame. Boli sme pestrá trieda. Mali sme medzi sebou decká nesmierne bystré a učenlivé, aj také, ktorým to pálilo menej. Decká schopné sa plne sústrediť celé hodiny, aj také, ktoré na klasických hodinách nedokázali vnímať ani štvrťhodinu. Vodcovské typy aj utiahnutejšie, športovcov aj „kockáčov“. Ako sme sa vyfarbili neskôr? Niekoľko  matematikov z našej triedy učí a skúma na univerzitách od Japonska cez Európu až po Ameriku. Úspešní právnici, podnikatelia, manažéri, ajtíci, športovci, vedci, učitelia, väčšina z nás sa stretáva tu, kde sme doma. Nie je mi známy nijaký prípad stroskotanca.

Prístup profesora Hejného k výuke matematiky zrejme nie je aplikovateľný na univerzite, ale v základnej škole fungoval rovnako na vysoko nadané deti ako na nás ostatných. Ten dopad nebol iba „matematický“. Bola to matika a logika aplikovaná do života a vďaka tejto aplikácii sme zase lepšie chápali aj to, čo je v matike abstraktné. Navyše v tom bola aj silná motivácia k tvorivosti a k zodpovedne kritickému mysleniu. Nepísal som pod falošnými menami anonymné hejty. Postavil som sa, vyslovil svoj názor a obhajoval som ho v diskusii proti iným stanoviskám spolužiakov. Myslím, že nám všetkým ostalo v hlavách, že takto je to správne. Vážnosť a autoritu mali tí, ktorí vedeli nájsť pravdu a obhájiť ju. Tí nejlepší z nás sa prirodzene naučili stáť na čele. Na nás slabších nerobili ramená, ale naopak pomáhali nám. Učili sa vysvetľovať, viesť, rozhodovať.

Vysokoškolskí pedagógovia dnes netaja svoje rozčarovanie z nízkej úrovne vedomostí študentov, ktorí prichádzajú študovať exaktné vedy. Som presvedčený, že čím viac učiteľov prejde od skostnateného tlačenia informácií do hláv dezorientovaných detí k výchove akou som prešiel ja, tým lepšie budú aj vedomosti študentov prichádzajúcich na vysoké školy – nielen tých orientovaných čiste na matiku, ale aj tých ostatných. A najmä sa zvýši podiel tých, ktorí vôbec chcú niečo nové vedieť, objaviť, alebo aspoň zdokonaliť.

Šíriace sa nadšenie Hejného metódou je pre mňa pochopiteľné. Je totižto osviežením po nekonečnom období frustrácie a funguje. Aj učitelia radi vidia úspechy svojej práce.  Nemám dôvod domnievať sa, že by dnešné deti boli iné, než sme boli my.  Sú len zahltené obrovským množstvom podnetov a takisto sú lákané viac konzumovať. Paradoxne pre tvorivosť si dnes človek musí priestor ubrániť či dokonca vybojovať, kým predžuté produkty na nás padajú zo všetkých strán. Ja verím, že časom prevezme väčšina učiteľov Hejného metódu učenia matiky a metódy postavené na podobných základoch pre iné predmety. Bude to štandardný prístup v školách a nikto sa nad tým nebude pozastavovať. Pred päťsto rokmi istý pán Komenský prišiel s konceptom „škola hrou“. Hoci nehovoríme o „Komenského metóde“, postupne sme všeobecne prijali, že je to tak správne a malo by to tak byť. Dúfajme, že v prípade Hejného metódy to pôjde trochu rýchlejšie.

Tento obsah bol zaradený v Postoje. Zálohujte si trvalý odkaz.