Môj pohľad na slovenských nacistov

Nacizmus je otrasná ideológia, postavená na rasizme, pripúšťajúca násilie, mučenie a zabíjanie ľudí len na základe pozície sily vládnucej skupiny. Všetko filozofovanie nacistov je postavené obvykle na lžiach, nemá to veľmi logiku a celé to má slúžiť len na získanie moci a sily a tým možnosti beztrestne páchať vyššie uvedené zverstvá. Takto sa nacizmus už prejavil pred zhruba 90 rokmi vo významnej časti Európy a dodnes sa tak prejavuje.

Máme, bohužiaľ, nacistov aj u nás na Slovensku. Sú mladí, odhodlaní a aktívni. Veľkohubo napádajú ideály slobodnej spoločnosti a princípy demokracie, ale sami ich nielen využívajú, ale najmä zneužívajú.

Uvádzam súhrn informácií, o ktoré sa môj odmietavý postoj k nim opiera.

Kotleba sa štylizuje do pozície strany bojovníkov proti korupcii a klientelizmu. Napriek tomu nielen že jej predseda Kotleba z prostriedkov Banskobystrickej župy platí propagačné tlačoviny svojej strany. Deň pred „pochodom proti korupcii“, ktorý vymysleli a zorganizovali študenti, sa Kotleba blysol výzvou k občanom, aby tam nechodili, pretože to vraj organizujú mimovládne organizácie financované Sörösom.

Záver: Tento stupídny výmysel dokladá tradičnú nenávisť ku všetkému, čo zaváňa otvorenou a slobodnou spoločnosťou, ktorú Sörös prostredníctvom grantov podporuje. Ďalej dokumentuje skutočný, kladný postoj Kotleby ku korupcii a klientelizmu, ktorý ju núti postaviť sa proti názoru občanov, ktorí tieto nešváry odmietajú. A napokon dokazuje, že Kotleba je strana, ktorá nepodporuje demokraciu opierajúcu sa o zodpovedných, kriticky zmýšľajúcich a slobodne sa vyjadrujúcich občanov. Kotleba sa takúto spoločnosť snaží zničiť a nahradiť nacistickou diktatúrou.

Kotleba je stranou zastávajúcou sa Jozefa Tisa. To je legitímne právo, napokon kontroverznosť jeho života aj odsúdenia a popravy je v slobodnej spoločnosti zákonite zdrojom protichodných názorov a témou hodnotení historických udalostí a súvislostí. Úprimne povedané, aj ja považujem úmyselné usmrtenie človeka, ktorý je úplne zneškodnený a nikomu už ublížiť nemôže, za neprijateľné. Nijaké ohrozenie to už nerieši a ako trest je to nevratný krok. Ak sa neskôr ukáže, že rozsudok nebol správny, čo sa stalo už neraz, je potrebné chybu napraviť, alebo aspoň zmierniť následky. To sa ale pri treste smrti nedá.

Či Slovenský štát musel alebo nemusel vzniknúť, to nech posúdia historici. Napokon štátov, v ktorých vládli s pištoľou pri hlave domáce viac či menej ochotné bábky, bolo za vojny veľa. Nie každý našiel v sebe statočnosť Dánskeho kráľa, ktorého príbeh je všeobecne známy.

Poľutovaniahodným faktom však je, že Slovenský štát zaviedol rasistické zákony, v súlade s nimi obral o majetok svojich občanov a napokon zaplatil za ich násilnú deportáciu do táborov smrti. Časť občanov to dokonca schvaľovala, kým, našťastie, iní Slováci hrdinsky prenasledovaných Židov zachraňovali. Takisto je poľutovaniahodným faktom, že na zverstvách voči civilnému obyvateľstvu na Slovensku sa spolu s nemeckými okupačnými silami podieľali Slováci v uniformách HG. Fotografia prezidenta Tisa vyznamenávajúceho nemeckých vojakov je skutočná, fotky z vápenky v Nemeckej takisto.

Pre našu prítomnosť a budúcnosť sú však významné dôvody, pre ktoré sa Kotleba oháňa prezidentom Tisom a Slovenským štátom vôbec.

Pripomeňme si pamätnú televíznu debatu, v ktorej poslanec Uhrík odmietol jednoznačne vyjadriť svoje osobné stanovisko k transportom Židov do táborov smrti, vyhovárajúc sa, že nie je historik. Pre mňa je veľmi jednoduché povedať, že nech to bolo akokoľvek, ak hovoríme o vraždení ľudí, je to jednoznačne odsúdeniahodné a nesmie sa to nikdy opakovať. Uhríkove vystúpenie vnímam ako schvaľovanie vraždenia Židov a potenciálne riziko. Ak by na to mala Kotleba silu, urobila by to znova. Napokon známa fotografia vyškereného kotlebovca v Osvienčimskom krematóriu ilustruje rovnaký postoj.

Záver: Kotleba velebí Slovenský štát kvôli tomu aký bol. Jeho totalitný charakter, násilie na Židoch aj na „neposlušných“ Slovákoch zodpovedá ideálom členov a priaznivcov Kotleby.

Kotleba sa stavia do pozície strany vlasteneckej a jej predstavitelia na priamu otázku, či sú nacisti či fašisti odpovedajú na verejnosti záporne. Na druhej strane vystavujú číselné symboly, ktoré sú súčasťou nemeckej nacistickej mytológie – spomeňme ten „slávny“ Kotlebov charitatívny šek na 1488 EUR. Potom tvrdili, že to bola náhoda, teda zapreli to, čo vlastne chceli povedať: že sú nacisti a hlásia sa k tomu.

Poslanec Mazurek sa zase „preslávil“ útokom na mamičku s dieťaťom na vlakovej stanici.

Celý autobus členov Kotleby prejavil svoje buranstvo v Kežmarku na diskusnom stretnutí združenia „Zabudnuté Slovensko.“ Správanie sa stáda hulvátov zdokumentovala RTVS a farbisto ho popísala vo svojom stanovisku speváčka Katarína Koščová.

Na sídlo štábu svetoznámeho festivalu Pohoda nejaký nacistický „hrdina“ v noci nasprejoval nápis „Jude raus“ – presnú kópiu nápisov, ktoré sprevádzali nacistické pogromy na židov v predvojnovom Nemecku. Je to prejav nacizmu a písal to teda nacista. Je to v nemčine, takže to ťažko považovať za prejav vlastenectva. Je to zbabelosť a zákernosť. A navyše blbosť, pretože nacista svoju patologickú nenávisť ku slobode, ktorej symbolom sa stal aj festival Pohoda, ukrýva za rovnako patologický antisemitizmus.

Záver: Neverím, že títo „hrdinovia“ by boli schopní za svoju vlasť bojovať proti skutočnému nepriateľovi. Nezvládnu viac, než ublížiť bezbrannému a otvárať si hubu tam, kde im vďaka slobode prejavu nijaký postih nehrozí, prípadne potme zašpiniť stenu. Vzrušuje ich len pocit sily a moci nad slabšími. Takto sa aj javí ich ideál a cieľ. Lenže ako môže niktoš získať pocit veľkosti? Jedine tak, že sám seba multiplikuje, teda združí sa do stáda a pre istotu si vyberie za cieľ svojich pudov ženy, deti, prípadne postihnutých a hlavne nech ich nie je veľa.

Celkový záver: Z tohto všetkého vyplýva môj jednoznačne negatívny postoj k nacistom. Sú zbabelí a zákerní. Nie sú to vlastenci. Nie sú nositeľmi nijakého vznešeného ideálu, len sa snažia zneužívaním slobôd získať priestor na ukájanie svojich nechutných túžob. Nie sú bojovníkmi proti nešvárom, ale ich nositeľmi.

Nestrácam nádej, že napokon si väčšina ľudí v našej krajine uvedomí, že nacisti nepredstavujú cestu z marazmu, podobne ako ju nepredstavuje Smer, SNS, či ďalšie prefláknuté strany. Že proti špinavosti sa nedá bojovať inštitucionalizovaním násilia a buranstva, ale vlastnou angažovanosťou a zodpovednosťou, rešpektovaním a ochranou slobôd, vzdelávaním sa a prácou.

Tento obsah bol zaradený v Postoje. Zálohujte si trvalý odkaz.