Hodnoty a antihodnoty

Obrovské množstvo informácií, ktoré sa na nás dnes valí zo všetkých strán a mnohými cestami, nepochybne sťažuje ľuďom orientáciu v tom, čo je dobré a čo je zlé. Jednoduchosť rozprávok, kde princ zabil draka a bolo to, je nenávratne preč. Lenže ak mám dnes vedieť čo vlastne chcem, v akom svete by som rád žil, musím v tom mať aspoň pre seba jednoznačne jasno.

Sústavným pozorovaním som dospel k pomerne jednoduchému návodu.

Žijeme v spoločnosti spravovanej demokraticky, pričom mnohí ľudia, ktorým sa nepáči vláda, starosta, migračná kríza, cena potravín či nízke platy, verejne nadávajú práve na demokraciu. Lenže demokracia je len sústava istých stáročiami osvedčených pravidiel a nástrojov, ktorými je možné uplatňovať vôľu ľudu vo viac či menej pomernom zastúpení jeho názorov a postojov. Pokiaľ niečo nie je v poriadku, potom obvykle nie je problém v nástroji, ale v rukách, ktoré ním narábajú, respektive v hlave, ktorá ovláda tie ruky. Daj gazdovi do rúk sekeru a postaví maštaľ. Daj ju do rúk blbcovi a ten rozrúbe dvere a vykradne dom. Demokracia je nástroj, politici tie ruky a my, voliči sme tá hlava.

Hlava sa riadi hodnotami. Hodnoty sú isté nastavenia, ktoré určujú naše správanie sa. Z toho množstva, ktoré poznáme, som po zrelej úvahe vybral tri, ktoré sú, podľa mňa, kľúčové pre správu vecí verejných tak, aby sa čo najväčšiemu počtu ľudí žilo vcelku dobre.

Prvou z nich je sloboda. Ide o stav, v ktorom človek cíti, že môže vyjadrovať a robiť čo chce. Nie je obmedzený strachom z hrozieb násilím, nie je znevýhodňovaný tým, kde a komu sa narodil. Kvalita jeho života sa do značnej miery odvíja od jeho vlastných rozhodnutí.

Byť slobodný znamená môcť ísť kam len chcem, priateliť sa s kým chcem, hovoriť čo chcem, robiť čo chcem a podieľať sa na správe vecí verejných v miere, pre ktorú sa rozhodnem. Môžem byť volič, môžem kandidovať za poslanca, starostu či prezidenta a následne v primeranej miere vplývať na život spoločnosti.

Druhou kľúčovou hodnotou je slušnosť. Slušnosť znamená v prvom rade uvedomenie si, že moja sloboda má prirodzenú hranicu tam, kde začína sloboda iných ľudí. Že pri uplatňovaní mojej slobody musím rešpektovať slobodu ostatných ľudí. Že nesmiem siahnuť na vec, ktorá mi nepatrí. Že nesmiem silou obmedziť toho, kto je slabší, ale naopak, že je namieste mu pomáhať. Že tým čo vlastním, vzbudzujem závisť, tým čo dokážem získavam rešpekt a za to čo rozdávam, dostanem naspäť lásku, úctu a pomoc, keď to budem potrebovať.

Treťou z hodnôt je múdrosť. Tá je, hádam, najťažšie vysvetliteľná. Povedzme to tak, že múdrosť je schopnosť vyhodnotiť informácie a použiť svoje znalosti, aby som konal tak, ako mi slušnosť káže a sloboda umožňuje. Byť múdry sa nedá, keď nerozpoznávaš pravé a falošné správy, keď s klapkami na očiach nepochybuješ o svojej neomylnosti a nepripúšťaš si pochybnosti o tom, či konáš správne.

Ako teda koná slobodný, slušný a múdry človek? V prvom rade s odhodlaním rozhodovať sa vždy sám a za svoje rozhodnutia zodpovedať. Slová, ktoré vyslovím, by mali byť také, ktoré nebudem musieť s hanbou odvolávať, moje činy by nemali byť také, ktorých budem neskôr ľutovať, hoci navonok sa budem nasilu tváriť ako hrdina. Slobodný človek nemá sklony za svojich zlyhaní obviňovať iných, ani závidieť úspešnejším.

Slušnosť je ten správny kompas ukazujúci na dobro a na druhej strane na zlo. Slušnosť zahŕňa rešpekt a úctu k iným ľuďom, lásku k osobám blízkym a tiež pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Slušnosťou je aj dodržiavanie pravidiel, naopak neslušný je postoj „nech pravidlá platia, ale nie pre mňa!“ Slušné je vecne vyjadriť svoj názor a presadzovať ho v rámci platných pravidiel. Neslušné je parkovať tam, kde je to zakázané, korupciou kradnúť zo spoločnej kasy peniaze, šíriť na sociálnych sieťach pod falošnou identitou klebety a klamstvá podnecujúce nenávisť, kradnúť, či voliť zlodejov, lebo aj tak všetci kradneme, označovať iných ľudí za menejcenných a kopec ďalších vecí. Obávam sa, že v neslušnosti sme my ľudia oveľa vynaliezavejší, než v slušnosti.

A napokon múdro koná ten, kto dokáže rozpoznať dobro a zlo, slušnosť a neslušnosť, slobodu a neslobodu a vyberá si pozitívnu možnosť. Ten, kto iné, než svoje videnie sveta ani len nechce pripustiť a už vôbec nie pochopiť, k múdrosti sa nedopracuje.

Všetky kľúče k nášmu konaniu máme, niet sa na koho vyhovoriť. Máme slobody toľko, koľko si jej nedáme vziať, máme prístup k informáciam na každom kroku. Ostatné je už len naša voľba. Buďme múdrou hlavou, ktorá zverí demokratické nástroje správnym rukám. Pamätajme, že aj Adolf Hitler, Vladimír Mečiar a Robert Fico boli zvolení v demokratických voľbách.

Tento obsah bol zaradený v Postoje. Zálohujte si trvalý odkaz.