Starajme sa o svoj kompas

Dianie v ľudskej spoločnosti ma núti zamýšľať sa nad tým, ako sa svet okolo nás mení, ako sa meníme my a aké postoje sú správne v súlade s hodnotami, ktorých sa pridržiavam.

Žijeme odjakživa vo svete bipolárnom, ale narozdiel od kompasu, ktoré strelka ukazuje vždy na sever a opačným koncom na juh, v ľudskej spoločnosti to už tak jasné nie je. Zavedenie demokracie, bohužiaľ, neznamenalo, že sa väčšina občanov zorientuje a bude voliť tú politickú silu, ktorej ídeový základ a presadzované hodnoty sa najviac zhodujú s prianím voličov.

Nie je to len tým, že zďaleka nie každému je jasné ako funguje demokracia a čo to vôbec je. Dnes je totižto problém vôbec nájsť nejaký hodnotový základ politických strán a hnutí. Ten obvykle predstavuje len akúsi zásterku čiste egoistických snáh či už samotných politikov, alebo ľudí, ktorí ich riadia a platia, smerujúcich ku krádežiam verejného majetku, verejných financií a v súčasnosti aj dotácií z EÚ.

Dnes nefunguje tradičné delenie politických síl. K ľavici sa vehementne hlási Smer – strana plná oligarchov, ktorá však nemá problém spolupracovať s nacionalistickou SNS, ktorej predseda podlieza predstaviteľom Ruska, ktorého okupáciu si mnohí ešte pamätáme a pomáha mu relativizovať agresiu voči Ukrajine, ktorá, je naším susedným štátom. Zvláštny to nacionalizmus. Nacisti síce používajú nacistické symboly, ale vehementne tvrdia, že nie sú nacisti a hrdia sa anarchistickým heslom „odvahou proti systému!“ Liberálna strana SaS prezentuje natoľko konzervatívne názory, až je považovaná za krajne pravicovú. No a vyznajte sa v tom!

Dá sa v tom vyznať, len treba čítať súvislosť medzi konaním strany a otvorene proklamovanými želaniami ich elektorátu. Dnes bipolárna os nevedie od ľavice k pravici, ani od vlastenectva ku kozmpolitizmu, ale od slobody k neslobode a súčasne aj od zodpovednosti k nezodpovednosti. Sloboda a zodpovednosť sú totižto spojené a uplatňujú sa prostredníctvom spôsobu správy vecí verejných, ktorý sa volá demokracia.

Je namieste si pripomínať pravidelne, že sloboda spoločnosti znamená najmä slobodu jednotlivca ohraničenú len slobodou ostatných jednotlivcov. Nikto nesmie obťažovať či napádať susedov, ale každý má právo vyjadrovať slobodne svoj názor a slobodne sa pohybovať po krajine, aj cez jej hranice.

Ďalej znamená rovnosť pred zákonom. Nijaké kastovanie, nijakí „naši ľudia,“ ani „triedny pôvod.“ Rovnosť príležitostí neznamená nivelizáciu príjmov, ale zabránenie tomu, aby napríklad k vzdelaniu, k úverom, k zdrojom mali prístup len vyvolení. Každý musí mať šancu vlastným úsilím dosiahnuť svoje legitímne ciele v medziach platných zákonov. A súčasne nikto nesmie mať možnosť získať nekonečnú, či absolútnu moc nad ostatnými.

A napokon je to solidarita. Slabým pomáhame a nezáleží na tom, či sú to bezbranné deti, rovnako bezbranní seniori, ľudia, ktorých zradilo zdravie, či postihlo iné nešťastie.

Opakom slobody je nesloboda, ktorú môžeme nazvať takisto totalitou. Istá skupina ľudí drží moc v rukách tak pevne, že neexistuje možnosť ako im ju zobrať. Privlastňujú si zdroje, terorizujú koho chcú a obmedzujú slobodu všetkých ostatných. Je to rovnaké, či ide o nacistov, komunistov, alebo drogové kartely ovládajúce celé mestá, alebo krajiny. Vždy ide o to, že jedna skupina ľudí okráda a vykorisťuje tie ostatné. Demokracia je im tŕňom v oku a všemožne sa snažia zabrániť jej nastoleniu. Zákony tvoria oni sami. Na ostatných nezáleží, nech hoci aj zgegnú, prípadne im k tomu aktívne pomáhajú. Pre istotu pripomínam pojmy ako gulag, či holocaust.

Dodnes nikto nevymyslel lepší mechanizmus budovania a spravovania slobodnej spoločnosti, než je demokracia. Keď tento mechanizmus zlyháva, znamená to, že zlyhávame my občania. Je hlúpe hľadať vinníka niekde inde a zvaľovať do na „prehnitý Západ,“ Židov, poštárov, imigrantov, či jašterov. Je správne viac sa vzdelávať, dopriať dobrú výchovu a vzdelanie svojim deťom, postarať sa o svojich rodičov, rozumieť tomu ako demokracia funguje a zodpovedne plniť svoju úlohu v nej, či už ako občan, alebo volený funkcionár. Inak nám slobodu nejaký darebáci zase zoberú, ako neraz v minulosti. Potom bude neskoro pýtať sa kam zmizli naše deti, kam sa stratili naše úspory a kde sa znova vzal ten všadeprítomný strach.

Starajme sa o svoj kompas, ktorý ukazuje os od dobra ku zlu.

Tento obsah bol zaradený v Postoje. Zálohujte si trvalý odkaz.