Ako budem voliť v bipolárnom svete

Slovo “bipolárny” znamená “dvojpólový”, teda niečo ako baterka: Má to plus aj mínus, dva protiklady. Celý náš svet je taký – “baterkový.” Ak existuje nejaké “plus”, existuje k nemu aj “mínus.”

My ľudia sme často nastavení tak, že vidíme hlavne tie mínusy, na ktoré nadávame a kričíme, že ich nechceme. Lenže keď máme povedať čo vlastne chceme, nevieme nájsť ten správny plus. Myslím si, že zorientovať sa v týchto póloch a protipóloch môže celkom pomôcť pochopiť, čo vlastne chceme a zorientovať sa, napríklad, pred voľbami. Ak vám moje pohľady pripadajú zjednodušené, nemýlite sa a prepáčte mi to, prosím! Myslím, že čím jednoduchšie vysvetlenie, tým viac ľudí má šancu ho stráviť.

 

Ľavica a pravica

Tieto tradičné výrazy označujú dve politické línie. Pravica bola historicky stranou bohatých, ktorí majú majetok, podnikajú s ním a snažia sa ho zväčšovať. Zamestnávajú najmä tých, ktorí taký veľký majetok nemajú a snažia sa im platiť čo najmenej. Keďže majú majetok, ktorý sám osebe znamená moc, presadzujú ich strany slabý štát, lebo ho až tak veľmi nepotrebujú. Naproti tomu ľavica označovala strany presadzujúce záujmy pracujúcich. Vyššie platy, lepšie sociálne podmienky, vyššie dane pre bohatých a podobne. Typicky to boli socialisti, sociálni demokrati a rátali sa k nim aj komunisti. Logicky potom ľavicové strany obvykle presadzovali silný demokratický štát, ktorý by bohatých “držal na uzde” a ostatným umožnil žiť čo najlepšie.

Dnes toto delenie až tak viditeľne nefunguje, teda aspoň u nás. Ak sa za sociálnodemokratickú označuje strana, ktorú založili milionári, je to zjavný falzifikát. No a vyznajte sa v tom….

 

Systém a antisystém

Za “antisystémové” strany sú označované strany populistické, ktorých agenda nie je ani pravicová ani ľavicová, ale sú proti “systému”. Tým “systémom” je zaužívaný a osvedčený spôsob fungovania ľudskej spoločnosti na báze obchodu, v ktorom pravidlá umožňujú spolunažívanie v mieri a pokoji. Či už je ten “systém” pravicový, ľavicový, taký, či onaký, je to systém nepodporujúci násilie, ale naopak priznávajúci ľuďom práva. Systém, ktorý sa v západnom svete najlepšie osvedčil, sa volá demokracia. Nie je ideálny, ale nik nevymyslel lepší, v ktorom by ľudia menej trpeli útlakom od iných ľudí. Tento systém poskytuje ľuďom rovnaké práva, príležitosti a ochranu. Síce temer nikdy dokonale, ale v žiadnom inom to nefunguje pre všetkých ľudí lepšie.  

Protikladom “systému” je “antisystém,” inými slovami, zákon džungle. Podľa neho silnejší môže zabiť slabšieho. Utĺcť ho na ulici, okradnúť ho, znásilniť, poslať do plynu, alebo si z neho spraviť otroka. Tí silní majú moc, tí ostatní nič. Takto funguje nacizmus a paradoxne aj “ľavicový” komunizmus. Nie sú to nijaké vznešené ideológie, len odôvodnenie násilia a týrania slabších silnejšími. Oba delia ľudí podľa pôvodu, lebo tak je to pohodlné pre tých, ktorí sa “správne” narodili.

“Antisystémové” sily sa od “systémových” vyznačujú tým, že nerešpektujú nijaké pravidlá, ale nárokujú si všetky práva, ktoré im “systém” poskytuje. Snažia sa “systém” rozložiť, zničiť a nahradiť ho svojou tyraniou.

Myslím na to, keď vidím, ako zjavní nacisti kandidujú do Európskeho parlamentu hrdiac sa svojím antisystémovým zameraním.

 

Liberáli a konzervatívci

To je chyták, pretože liberálny postoj, podľa mňa, nie je protikladom konzervatívneho, hoci sa to tak vžilo.

Liberál je zástanca slobody, s ktorou ruka v ruke ide zodpovednosť. Liberálna spoločnosť má minimum obmedzení, ľudia v nej ctia pravidlá, rešpektujú, že ich sloboda nesmie obmedzovať slobodu iných, čo sa prejavuje aj solidaritou jednotlivcov, vytvárajúcou dokopy solidaritu spoločenskú.

Protiklad liberálov nemá zaužívaný názov. Sú to zástancovia totality a neslobody. V zásade ide o rovnaké sily, ktoré poznáme ako “antisystémové.” Odmietajú slobodu pre každého, chcú ju len pre seba ako najsilnejšie živočíchy.

Konzervatívci nie sú nijakí spiatočníci, ale ľudia, ktorí nechcú opakovať chyby, ktorými spoločnosť už prešla. Presadzujú, aby sme sa poučili z minulých úspechov aj chýb a nevymýšľali hranaté koleso, keď už ktosi pred nami vymyslel okrúhle.

Pravdupovediac nepoznám ani výraz pre protiklad konzervatívcov. Som presvedčení, že liberáli to nie sú. Hádam “progresisti?” Sú to tí, ktorí hľadajú nové riešenia, nové prístupy. Konzervatívcov z nich občas bolí hlava. Najmä ak ide o progresistov naivných, ktorí síce čítajú málo, ale idú hľadať “tretiu cestu.” Spravodlivo povedané, práve tu je najužitočnejší kompromis a dialóg. Extrémny konzervativizmus je rovnako škodlivý, ako hľadanie “tretích ciest” za každú cenu, kým spolupráca pri vzájomnom rešpekte prináša najlepšie novinky s minimom chýb minulosti.

 

Mainstream a alternatíva

Tieto pojmy sa používajú v súvislosti s médiami a je príznačné, že ich začali používať ľudia, ktorí svojím výstupom začali dávať prívlastok “alternatívne.” Šírenie klamstiev a výmyslov začali vydávať za “prelamovanie tabu” a začali štandardné médiá označovať hanlivým označením “mainstreamové.”

Štandardné médiá sa vyvíjajú už stovky rokov a sú založené na tom, že prinášajú ľuďom informácie a názory. Dôveru získavajú tým, že sa snažia informovať pravdivo o faktoch a využívajú overené zdroje. Publikujú aj názory, napríklad vo forme komentárov a glos, ale vždy odlišujú čo je informácia a čo subjektívny názor.

To “alternatívne médiá” si takéto starosti nerobia. Publikujú to, čo by ľudia radi počuli. Čerta starého im záleží na tom, čo je, alebo nie je pravda, takže väčšinou sú to úplné bludy. Keďže nijaké zdroje nemajú, uvádzajú svoje táraniny slovami ako “Vedci zistili, že….”, “občania celého Slovenska nám hlásia….” a podobne. Nezabudnú dodať, že “toto vám mainstreamové médiá nepovedia!” V tom majú pravdu, pretože lžiam sa mainstreamové médiá snažia vyhýbať. Výraz “hoax” označujúci zámerne lživé správy šírené médiami, sa vyskytuje neporovnateľne častejšie v “alternatívnych” médiách, než v akýchkoľvek iných. Zhrnuté a podčiarknuté, v tomto znení je “mainstream” spojený s hľadaním a publikovaním pravdivých informácií, ktoré pomáhajú ľuďom orientovať sa,  kým “alternatíva” sa bezohľadným používaním lží snaží ľudí dezorientovať. Je príznačné, že kým “mainstreamové” médiá majú blízko k silám “systémovým,” tie “alternatívne” sú najmä hlásnou trúbou síl “antisystémových.” Takisto si všímam, že všetky “alternatívne” médiá svoj dezinformačný potenciál využívajú na propagandu, v ktorej velebia Rusko a jeho prezidenta Putina a očierňujú celý “Západ” od Európy po Ameriku. Rovnako ako “antisystémové” sily.

 

No a teraz môj záver pre voľbami do Európskeho parlamentu, ale platný aj po nich:

Je mi blízky konzervatívny pohľad na svet, lebo mi pripadá racionálny a najmä mi potenciál toho, čo už dávno bolo vymyslené, pripadá nevyužitý.

Jednoznačne som zástancom síl systémových, pretože verím, že ľudia spolu môžu nažívať v dobrej vôli, pokiaľ jej majú dosť a pokiaľ im to systém umožňuje.

Antisystémoví násilníci sa, mierne povedané, už v minulosti neosvedčili a nemám chuť sa nanovo naivne zahrávať s nacizmom, komunizmom, ani ničím iným, čo sa im podobá a pripravuje ľudí o slobodu a životy. Môjmu ideálu fungovania ľudskej spoločnosti zodpovedá sloboda, zodpovednosť, rešpekt a solidarita.

Nie sú mi sympatickí zástanci extrémov a to v ktoromkoľvek smere. Bezbrehú slobodu považujem za koncept nebezpečný podobne ako rasistické, triedne a vôbec totalitárne predstavy fungovania ľudskej spoločnosti. Sú totižto bezohľadné. Každý extrémizmus totižto napokon vedie k potláčaniu niekoho iného, aj keby bol postavený na posvätných ideáloch.

Chcem žiť vo svojej rodnej krajine, ale nechcem, aby ju nanovo obsadili okupanti, či už hnedí, alebo červení. Chcem preto, aby moja krajina bola súčasťou nejakého väčšieho zoskupenia, ktoré jej zaručí kľud a stabilitu, zelené hranice bez plotov a za chrbtom silu, ktorá odradí každého, kto by si na ňu brúsil zuby.

Chcem byť zmierlivý k nedokonalostiami iných ľudí a národov, pretože trvalým pozorovaním som prišiel na to, že ani ja nie som dokonalý, ale snažím sa k tomu aspoň trochu priblížiť. Ani Európska Únia nie je dokonalá a chcem, aby sa k tomu aspoň snažila priblížiť. Budem voliť tých, ktorí ju chcú zlepšovať, nie tých, ktorí ju chcú rozbiť.

Tento obsah bol zaradený v Postoje. Zálohujte si trvalý odkaz.