Na čo sa o päť rokov opýtam

Tohoročné prezidentské voľby podľa mňa dopadli výborne a priniesli viac dobrých udalostí, než som očakával. Už veľké gesto Roberta Mistríka by nemalo nikdy byť zabudnuté, pretože bolo hodné gentlemana a taktiež muža, ktorý nedovolí, aby jeho ego zvíťazilo nad hodnotami. A to zďaleka nebol koniec pozoruhodných zmien.

Kandidatúra Zuzany Čaputovej mi potom priniesla ďalšie príjemné prekvapenia. Dáma, ktorú sme poznali len ako právničku bojujúcu za dobrú vec v kauze pezinskej skládky odpadu s väčším, než profesionálnym nasadením, ani raz neskĺzla k tomu, že by svoje vystupovanie podriadila politickému marketingu za cenu straty integrity. Rozprávala vždy za seba, jasne a konzistentne, vysvetľovala svoje stanoviská, otvorene sa uchádzajúc o hlasy tých, ktorí jej pohľad na svet zdieľajú, ale nezabudla na rešpekt voči tým, ktorí s ňou nesúhlasia.

Jej finálový súper Maroš Šefčovič naopak disciplinovane poslúchal marketingových poradcov Smeru, ktorí zrejme verili, že šialená taktika, stará 12 rokov zaberie aj tentoraz a dokonca bez politicky mŕtveho Fica. A tak kým pani Zuzana trpezlivo predstavovala svoje hodnoty a zámery ako ponuku z ktorej prichádza, relativne zdatný a vcelku uznávaný euromanažér Šefčovič zo seba robil v priamom prenose blbca skúšajúc neurčite sľubovať modré z neba každému a nikomu a pritom okiadzať čistú povesť svojej súperky. Dobrá správa je, že s touto taktikou havaroval a že to už na Slovensku proste takto nefunguje.

Pani prezidentka nastúpila do úradu s noblesou a nadhľadom, zvládla aj puberťácke obštrukcie, ktoré jej prichystal istý Danko. O päť rokov sa budem sám seba pýtať, či som volil dobre. Podľa čoho to vlastne rozpoznám?

Dúfam, že pani prezidentka neuhne z kurzu, ktorý zvolila. Hoci všetci kandidáti vždy chcú byť prezidentmi všetkých občanov, v jej prípade je aj jasné, čo to znamená. Znamená to, že všetci občania majú mať rovnaké práva, že mocní nesmú zneužívať svoju moc a slabí majú dostať pomoc. Že správu vecí verejných majú vykonávať naši zvolení zástupcovia a majú sa zodpovedať nám občanom Slovenska a nie Rusom.

Že sme sa rozhodli byť členmi Európskej únie, pretože napriek všetkým peripetiám, ktoré so sebou takáto komplikovaná, nadnárodná organizácia prináša, je to pre nás dobré a z EÚ ešte stále oveľa viac dostávame, než jej dávame. A že to, čo dostávame, by sme mali aspoň vedieť efektívne využiť a nielen spotrebovať a rozkradnúť. Že byť platným a váženým členom EÚ je pre presadzovanie našich záujmov lepšie, než byť zlým a nespoľahlivým príťažkom.

Že sme sa rozhodli byť členmi NATO, pretože je to pre nás dobré. Že je hlúposť pchať sa do zadku Putinovi a bľabotať čosi o “moste medzi východom a západom,” pretože po mostoch, ako je známe, sa v mieri šliape a vo vojne sa vyhadzujú do povetria. Že máme v tejto organizácii väčší rešpekt, než nám pri našej veľkosti na geopolitickej šachovnici v rámci sveta prislúcha a protihodnotou musí byť naša lojalita a spoľahlivosť.

Keďže ma naša pani prezidentka presvedčila, že pozná dobre obsah a poslanie svojej funkcie, verím, že bude rolu jedného z troch pilierov demokratického štátu plniť tak dobre, že to všetkých darebákov bude doháňať do zúfalstva. Že sa nenechá zatiahnuť do vojen medzi darebákmi, že sa nenechá vydieraním donútiť, aby sa Fico dostal na Ústavný súd, ani k inej zvrátenosti. 

Jednoducho očakávam, že pani Zuzana Čaputová bude dobrou hlavou demokratického štátu, hoci ten štát má dnes do dokonalosti ďaleko.

Želám jej, aby po piatich rokoch aj ona mala pocit, že to nebolo stratených päť rokov. Aby kvôli funkcii nestratila svoj osobný život, deti, priateľov, knihy, záľuby, jednoducho všetko na čom počas života záleží. A sebe aj všetkým občanom Slovenska želám, aby odišla s potleskom a úctou, ktorú si zaslúžila od samého začiatku. O päť rokov sa opýtam sám seba a skúsim si férovo odpovedať.

Tento obsah bol zaradený v Správa vecí verejných. Zálohujte si trvalý odkaz.