Expanzia – stolná hra pre pevné nervy a silné charaktery

1.ÚVOD
 EXPANZIA je stolná hra, založená na princípoch jednoduchej taktiky, pričom zákony pravdepodobnosti sa v nej uplatňujú tak, že zvyšujú napínavosť hry.
 EXPANZIA sa k nám dostala z bývalej Nemeckej demokratickej republiky, jej presný pôvod nepoznáme. Je použiteľná pre hráčov približne od 10 rokov, ale vzhľadom na jej výrazne imperialistický charakter je možné diskutovať o jej výchovnom vplyve na mladších hráčov.
 Námetom hry EXPANZIA je delenie sveta medzi veľmoci.
 Tento popis hry podáva potrebné informácie k vyhotoveniu pomôcok aj k postupu pri hre. Je však potrebné prečítať ho celý, nakoľko niektoré pojmy sú vysvetlené až za prvým miestom ich použitia v popise hry.

 2.VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ
 2.1. POČET HRÁČOV
 Hry sa zúčastňujú veľmoci v počte 4 až 7, pričom každú veľmoc môže zastupovať jeden, alebo viac hráčov. V tom druhom prípade hráči spoločne rozhodujú o postupe svojej veľmoci. Zvyčajne dochádza k vášnivým diskusiám vovnútri veľmoci, pretože každý z hráčov, ako to už býva, je presvedčený, že jeho riešenie je najlepšie a tí ostatní sú prinajlepšom nerozumní.
 2.2. DOHODY
 V priebehu hry je možné uzatvárať dohody medzi veľmocami (napríklad o vzájomnom neútočení na určitej línii dotyku, o spoločnom postupe proti inej, nebezpečne silnej veľmoci a pod.). Robí sa to tak, že dve (alebo viac) veľmoci odídu od stola napríklad za dvere a tam sa jednoducho dohodnú. Zvyčajne sa snažia dohodu udržať v tajnosti. Dohody možno, ako to už v živote chodí, aj porušiť, preto treba pri ich uzatváraní dbať na to, aby veľmoc nebola odkázaná len na dobrú vôľu veľmoci, s ktorou uzavrela dohodu. Človek nikdy nevie. Neodporúča sa uzatvárať dohodu, ktorú druhá veľmoc má možnosť kedykoľvek beztrestne porušiť. Je vhodné, ak sa partneri môžu trochu „držať v šachu“. Veľmoc, ktorá poruší nejakú dohodu, sa zvyčajne stáva terčom drvivého útoku ostatných veľmocí (pomsta za vierolomnosť), ale to nie je pravidlo.
 Dohodu obyčajne poruší veľmoc, ktorá sa domnieva, že týmto ťahom naraz dosiahne víťazstvo, pretože v opačnom prípade by tento ťah mal pre ňu viac ako nepriaznivé následky.

 3.HRACÍ PLÁN
 Hrací plán tvorí zjednodušená mapa sveta. Zvyčajne je na nej 45 až 50 štátov, rozložených na všetkých kontinentoch sveta okrem Antarktídy. Optimálny počet štátov je 6 až 7 na jednu veľmoc. Nie je nutné, aby počet štátov bol deliteľný počtom veľmocí. Ako najvhodnejší počet sa javí 48.
 Štáty spolu hraničia, ak majú spoločný úsek hraníc, alebo ak sú po mori spojené čiarou (námorným smerom).

mapa
 Jednotlivé kontinenty sa líšia farbou, štáty jedného kontinentu sa líšia odtieňom.
 Špecialitou plánu je tzv. Bermudský trojuholník, ktorý je, narozdiel od skutočnosti, tvorený trojicou súostroví – Bermudy, Falklandy a Kanárske ostrovy. Každé z týchto súostroví patrí k inému kontinentu.

4.VOJACI
 Každá veľmoc má k dispozícii okolo 100 vojakov (zafarbených špajlí alebo zápaliek), ktorí sa počas hry využívajú aj viackrát, takže každá veľmoc teoreticky disponuje neobmedzeným počtom vojakov (pozri postup hry v kapitole 6.4.2.).
 Veľmoc týmito vojakmi obsadzuje, dobýva a bráni jednotlivé štáty.
 
5.KARTIČKY
 V hre sa využívajú dve kopy kartičiek, z toho jedna dvojako.
 5.1. ÚLOHY
 Prvá kôpka obsahuje úlohy pre jednotlivé veľmoci. Rozdeliť ich možno na tri typy:
 l.Dobyvateľské
 napr. Ázia + Európa + 3.- svetadiel
 Túto úlohu veľmoc splní, ak obsadí aspoň jedným vojakom každý štát svetadielov, ktoré úloha predpisuje obsadiť. V uvedenom príklade musí veľmoc obsadiť všetky štáty Ázie, Európy a ešte jedného, ľubovoľného svetadielu.
 2.Prenasledovateľské
 napr. Zničiť čierneho
 Túto úlohu veľmoc splní, ak zlikviduje poosledného vojaka veľmoci uvedenej farby. Znamená to, sa že vlastne počas celej hry snaží ničiť vojakov svojej potenciálnej obete bez ohľadu na to, kde sa vojaci obete nachádzajú. Môže nastať prípad, že veľmoc poctivo svoju obeť prenasleduje, ale posledného vojaka obete zhodou okolností zlikviduje iná veľmoc. V takom prípade úloha nie je splnená a veľmoci, ktorá ju mala splniť, sa úloha mení na nezmyselnú úlohu (viď nasledujúci odstavec) bez toho, aby musela veľmoc túto zmenu zverejňovať. Jednoducho začne pracovať na plnení nezmyselnej úlohy.
 3.Nezmyselné
 Na kartičkách sú iba dve: Severný pól a Južný pól.
 Na hracom pláne sa severný ani južný pól nenachádzajú, preto je to nezmyselná úloha. Veľmoc ju splní vtedy, keď obsadí 2O ľubovoľných štátov aspoň jedným vojakom v každom z týchto štátov.
 Nezmyselnou úlohou je aj zničiť farbu, ktorú veľmoc sama má (zničiť sám seba), alebo zničiť farbu, ktorá sa hry vôbec nezúčastňuje.
 Nasleduje zoznam úloh s uvedením počtu kartičiek s touto úlohou v kôpke:

Po 1 kartičke
Zničiť červeného
Zničiť zeleného
Zničiť žltého
Zničiť čierneho
Zničiť modrého
Zničiť hnedého
Zničiť bieleho
Severný pól
Južný pól
Austrália+Bermudský trojuholník

Po 2 kartičkách
Európa+Južná Amerika+3.svetadiel
Európa+Severná Amerika+3.svetadiel
Ázia+Afrika
Ázia+Európa
Ázia+Austrália
Afrika+Južná Amerika+3.svetadiel
Afrika+Európa+3.svetadiel
Afrika+Severná Amerika+3.svetadiel
Austrália+Južná Amerika+3.svetadiel
Austrália+Afrika+3.svetadiel
Austrália+Severná Amerika+3.svetadiel
Austrália+Európa+3.svetadiel
Severná Amerika+Ázia
Sev. Amerika+Juž. Amerika+3.svetadiel

5.2. ŠTÁTY + PÍSMENÁ
Každá z kartičiek tejto kôpky obsahuje názov jedného štátu a jedno písmeno z trojice P, K, D. Nezáleží na tom, ktoré písmeno je s ktorým štátom na jednej kartičke. Každé z tých troch písmen sa vyskytuje približne v jednej tretine z celkového počtu kartičiek v tejto kôpke.

 6.PRIEBEH VLASTNEJ HRY
 
6.1. URČENIE VÝCHODISKOVEJ SITUÁCIE
 Každá veľmoc si vyberie niektorú farbu a vezme si krabičku s vojakmi tejto farby.
 Teraz každá veľmoc hodí kockou. Tá, ktorá hodí najmenšie číslo, bude rozdávať kartičky s názvami štátov. Začne od svojho suseda a sebe dáva na konci kola. Rozdáva sa po jednej kartičke dokola, kým sa nerozdá celá kôpka. Ak počet štátov nie je deliteľný počtom veľmocí, nedostanú všetky veľmoci rovnaký počet kartičiek, ale to nevadí.
 Každá veľmoc obsadí štáty, ktorých názvy názvy má na kartičkách, jedným vojakom do každého štátu. Potom sa kartičky opäť zozbierajú do kôpky a pripravia sa tak na ďalšie použitie počas hry.
 Teraz si každá veľmoc vyberie jednu kartičku z kôpky úloh. Tú si odloží a tají jej obsah pred ostatnými veľmocami.
 Od tejto chvíle sa všetky ťahy a činy podriaďujú ich záujmu dosiahnuť v hre víťazstvo.

6.2. CIEĽ HRY
 Cieľom každej veľmoci je dosiahnuť víťazstvo splnením pridelenej úlohy. Napríklad keď nejaká veľmoc obsadí posledný štát posledného, požadovaného kontinentu a teda splnila úlohu, ukáže ostatným kartičku so svojou úlohou a môže sa radovať z víťazstva. Ostatní môžu pokračovať v hre, ale zvyčajne sa to nerobí. V prvom rade preto, lebo víťazstvo jednej veľmoci vezme ostatným úplne všetok elán a okrem toho víťazstvo sa za účasti siedmich veľmocí zvyčajne podarí dosiahnuť po troch až štyroch hodinách napínavej hry, takže toho už má každý dosť. Aj tak sa potom o partii ešte dlho diskutuje.
 
6.3. PRVÉ ZBROJENIE
 Po rozdekení sveta medzi veľmoci má každá veľmoc právo dozbrojiť v svojich štátoch (tam, kde má svojho vojaka). Dozbrojiť znamená pridať svojich vojakov. Teraz, pri prvom zbrojení môže každá veľmoc dozbrojiť celkovo 10 vojakmi tak, že do jedného štátu nesmie pridať viac ako dvoch vojakov. Veľmoci, na ktoré sa pri počiatočnom delení ušlo o 1 štát menej, majú právo dozbrojiť celkovo 13 vojakmi, opäť najviac dvoch do jedného štátu. Iba v prípade, že je štátov málo,  možno povoliť výnimku, aby veľmoc mohla použiť všetkých povolených vojakov.
 
6.4. POSTUP HRY, ŤAHY JEDNOTLIVÝCH VEĽMOCÍ
 Veľmoci sa striedajú v ťahoch pekne dokola. Veľmoc, ktorá je na ťahu, má možnosť voľby. Alebo zbrojiť, alebo bojovať.
 
6.4.1. ZBROJENIE
 Ak sa veľmoc rozhodne zbrojiť, môže dozbrojiť do svojich štátov celkovo 3 vojakov. Môže ich dať do jedného štátu, alebo rozdeliť ich do viacerých svojich štátov. Ak má veľmoc obsadené všetky štáty niektorého kontinentu, môže okrem tých bežných troch dozbrojiť ešte počet, uvedený aj v tabuľke na hracom pláne:
 ÁZIA………7     SEVERNÁ AMERIKA…….4      EURÓPA…….5
JUŽNÁ AMERIKA………3      AFRIKA…….4      AUSTRÁLIA………….3
 Príklad: Veľmoc má obsadenú celú Áziu, môže teda, ak sa rozhodne zbrojiť, v svojom ťahu dozbrojiť 3+7=10 vojakov.
 Dozbrojením veľmoc vyčerpala svoj ťah a je na ťahu nasledujúca veľmoc. Veľmoc nemôže v jednom ťahu (v jednom kole) aj dozbrojiť popísaným spôsobom aj bojovať podľa 6.4.2.
 Počas hry už nie je obmedzený počet vojakov v jednom štáte. Každá veľmoc si môže nazbrojiť v svojich štátov ľubovoľné počty vojakov.
 
6.4.2. BOJ
 Ak sa veľmoc rozhodne pre boj, nemôže v tomto ťahu dozbrojiť podľa 6.4.1.
 Útočiť možno z ľubovoľného, útočníkom obsadeného štátu do ľubovoľného cudzieho štátu, ktorý so štátom, z ktorého sa útočí, hraničí (viď kapitolu 3, 2. odstavec). Útok sa oznamuje presunom útočníkových vojakov, vyčlenených na útok, na hranicu. Na útok možno vyčleniť len vojakov, ktorí sú umiestnení v tom jednom štáte, z ktorého sa útočí. Možno vyčleniť, podľa vlastného uváženia, ľubovoľný počet vojakov od jedného až po všetkých okrem jedného. Aspoň jeden vojak musí v štáte ostať. Útočník nemusí vyčleniť maximálny počet. Môže napríklad z desiatich vojakov poslať do útoku len štyroch. Zvyčajne sa útočí presilou proti obrancovi, ktorý je pravidlami zvýhodnený, ale nie je to povinné. Možno zaútočiť aj proti presile, aj takí hráči sa nájdu.
 Útočník teda presunul svojich vojakov na hranicu, čím oznámil útok na príslušný štát. Do obrany napadnutého štátu sa zapájajú všetci vojaci, ktorí v ňom sú.
 Boj prebieha s použitím hracích kociek. Prvý hádže vždy útočník, druhý obranca. Hádžu každý jednou kockou, každý hodí raz. Ak obranca hodí väčšie, alebo rovnaké číslo ako útočník,vyhráva a jeden z útočníkových vojakov sa vracia z herného plánu do domácej krabičky. Ak hodí útočník väčšie číslo, do svojej krabičky sa vracia jeden z obrancov. Potom opäť obranca aj útočník raz hodia kockou a zase padne alebo jeden obranca, alebo jeden útočník. Hádže sa dovtedy, kým jedna z bojujúcich strán nepríde o všetkých vojakov, zúčastnených na konflikte. Ak padnú všetci útočiaci vojaci, nič sa nedeje, situácia ostáva taká istá, len útočník si trhá vlasy nad nadarmo stratenými vojakmi. Ak padnú všetci obrancovia (všetci vojaci v napadnutom štáte), všetci vojaci, vyčlenení k útoku útočiacou veľmocou, ktorí útok prežili, sa presúvajú do dobytého štátu (zbaveného obrancov). Útočiaca veľmoc tak získala ďalší štát.
 Obranca bojuje všetkými vojakmi v napadnutom štáte, pričom nemôže povolať posily z iných štátov. Rovnako útočník, ktorý zaútočil len polovicou vojakov, ktorých v útočiacom štáte mal, nemôže dodatočne útočiace vojsko posilniť, ani zaútočiť v tom istom kole z toho istého štátu na ten istý štát. Môže však, ak prehral, zaútočiť na tento štát z iného svojho štátu, ktorý s napadnutým štátom tiež susedí.
 Veľmoc, ktorá je na ťahu a rozhodla sa pre boj, môže útočiť koľkokrát chce, bez ohľadu na to, či útoky vyhráva alebo prehráva.
 Ak skončí po víťaznom útoku, má právo potiahnuť si kartičku z kôpky kartičiek s písmenami (a štátmi, ale tie už nie sú podstatné).
 Ak skončí po prehratom útoku, toto právo nemá. V obidvoch prípadoch je na ťahu nasledujúca veľmoc. Ukončenie série útokov v jednom ťahu je teda vecou rozhodnutia útočiacej veľmoci.
 Obranca si neťahá kartičku ani keď útočníka porazí.

6.4.3. DOZBROJOVANIE ZA KARTIČKY
 Ak veľmoc zhromáždi postupom času takú trojicu kartičiek s písmenami, ktorá je uvedená v nasledujúcej tabuľke (tá je aj na hracom pláne), má právo výnimočného dozbrojenia. Keď je na ťahu, môže túto trojicu ukázať, vrátiť do kôpky a dozbrojiť zodpovedajúci počet vojakov do svojich štátov. Opäť ich môže dať do jedného štátu, alebo ich rozdeliť. Dozbrojiť za kartičky môže bez ohľadu na to, či zvolila v tomto ťahu zbrojenie podľa 6.4.1., alebo útok podľa 6.4.2. To znamená, že môže dozbrojiť za kartičky a potom zaútočiť.
 Dozbrojiť možno iba celý počet naraz. Nie je možné dozbrojiť napríklad za PKD 6 vojakov, zaútočiť a potom dozbrojiť zvyšných štyroch. Netreba však dozbrojovať na začiatku ťahu. Je možné zaútočiť, potom ukázať kartičky, dozbrojiť a útočiť ďalej.
 Jedna veľmoc môže mať odložených najviac 7 kartičiek s písmenami. Ak ich už má 7, nemôže si zobrať ďalšiu skôr, ako sa niektorej trojice zbaví.
 Tabuľka dozbrojovacích počtov za trojice kartičiek:
PPP…4  KKK…6  DDD…8   PKD..10
 
7.ZÁVER
 EXPANZIA je hra pre tolerantných ľudí. Každý hráč si musí uvedomiť, že sa nemožno hnevať na najbližšieho kamaráta za to, že porušil dohodu a svojho spojenca strašne podrazil. To je proste taká hra a najodpornejší zradca môže byť po jej skončení opäť najlepším kamarátom. Neodporúča sa prenášať herné princípy EXPANZIE do praktického života. EXPANZIA nech je pre hrášov skôr odstrašujúcim príkladom.
 Hráči si prihre musia zvyknúť aj na občasnú nepriazeň osudu a vyrovnať sa s tým, že nie všetci majú rovnaké podmienky na začiatku hry a rovnako ťažkú úlohu. Tak je to predsa aj v živote!
 A pretože EXPANZIA je hra, pri ktorej sa situácia na hracom pláne neustále prevratne mení, ťažko jej možno vytýkať nudnosť a nezáživnosť.
 Prajeme všetkým hráčom, aby vzťahy, vznikajúce pri EXPANZII a pokračujúce otvorenými konfliktami, zažívali iba nad hracím plánom EXPANZIE.

Dušan Franců a Jano Segéň

Kolín 1990

 

Tento obsah bol zaradený v Hry a športy. Zálohujte si trvalý odkaz.