Ako sa orientovať pred voľbami

Ostatných 10 rokov je každá nasledujúca volebná kampaň neurvalejšia a hulvátskejšia ako tie predošlé. Čoraz viac musí človek pátrať po faktoch, programe a hodnotách, ktoré sa strácajú v množstve nadávok, výmyslov a urážok. Dôvod je zjavný. Každý, kto sa niekedy učil riešiť konfilkty, vie, že je potrebné očistiť komunikáciu od emócií a postaviť ju na faktoch. Potom je možná konštruktívna dohoda medzi slušnými ľuďmi, hľadanie kompromisu, či dokonca synergie.

Súťaž programov namiesto vyvolávania konfliktu         

Opačný prístup použije darebák, ktorý sa nechce dohodnúť. Nejde mu o presadzovanie programu či hodnôt, ale o získanie moci, ktorá mu umožní vo veľkom okrádať spoluobčanov, či už prostredníctvom štátu formou daní, ktoré následne miznú vo vreckách kadejakých Bašternákov, Kočnerov a im podobných, alebo priamo, ako sa to dialo za Slovenského štátu, tak nahlas adorovaného dnešnými nacistami.

Kto nemá program, vykrikuje nadávky

Darebáci sa neštítia nijakej lži, nijakého sprostého útoku v úpornej snahe udržať sa pri zdroji verejných peňazí. Ich kampaň, v ktorej nehovoria nič o sebe, ale kydajú na druhých, je zameraná na ľudí, ktorí sa neriadia rozumom a faktami, ale emóciami a teda správami, ktoré „chcú počuť.“ Do tejto kategórie patria tvrdenia, že Kiska bol úžerník, alebo že mu prejavy píše Soroš, že iniciatíva „Za slušné Slovensko“ chystala útok na vládnu budovu dlažobnými kockami a pod.

Nenechajme sa zajať vlastnou nenávisťou

Ak takejto lži uveríte a dokonca, dajme tomu, na facebooku pridáte komentár o zhulenom Trubanovi, či slniečkárskej cigánke, zúžili ste si priestor pre rozhodovanie. Vlastné ego vám totižto ťažko dovolí niekedy pripustiť, že ste sa mýlili, pretože už ste to raz verejne vyhlásili. Pripravili ste sa o možnosť neskôr pochybovať o tom, že Kiska predával zbrane do Afriky, hoci ste to čítali od anonymných facebookových profilov, o tom, že liberálne strany „chcú na Slovensko priviezť tisíce migrantov,“ hoci to tvrdia iba Harabin, Kotleba a opäť celý húf anonymov na facebooku. Budete sa hanbiť pripustiť, že ste svoje nenávistné vyjadrenia pripisovali pod hoaxy, inými slovami lži.
Budete sa hanbiť  pochybovať o morálnej čistote Fica, o autentickom vlastenectve Harabina, či účinnosti  Kotlebových riešení rómskej otázky, hoci nemáte odpovede na otázky „V ČOM je tá smerácka zmena ZODPOVEDNÁ,“ ani „AKO sa chystajú nacisti UROBIŤ PORIADKY.“ Nechali ste sa zajať.

Nenechajme sa dezorientovať

Nič z toho však nie je dôvodom na rezignáciu, ale práve naopak. Čelíme snahe darebákov o dezorientáciu ľudí a ich presvedčenie, že „všetko je inak, než to vyzerá, treba rozbiť systém a my potom urobíme poriadok.“ Najlepšie sa totižto ovláda dezorientovaný dav s rozbúrenými emóciami, v ktorom ľudia, bohužiaľ, prestávajú uvažovať racionálne. Je potrebné o to viac študovať programy politických strán, overovať si informácie z viacerých zdrojov a najmä sám seba sa pýtať, kto je hoden našej dôvery, že našu krajinu bude spravovať dobre. Musíme sa naučiť odfiltrovať sajrajt a rozpoznať fakty, ich súvislosti a dopady. Čítajme a počúvajme média a striktne rozlišujme, čo je faktická informácia a čo názor komentátora.

Udržanie sa pri moci nie je „zodpovedná zmena.“

Pre mňa sa politická scéna pekne vyčistila. Mám celkom jasný postoj k tvrdeniam Smeru o tom, že prináša „Zodpovednú zmenu.“ To isté tvrdili komunisti na konci roku 1989, keď sa ich režim zosypal. Chceli nás presvedčiť, že nikto okrem nich vlastne nevie vládnuť. Bola to rovnaká lož, ako tá, ktorou nás teraz kŕmi Smer.

Čitateľné strany namiesto účelových mačkopsov

Teším sa z toho, že mimoparlamentné strany nepodľahli verejnému tlaku a neuzatvorili „protificovskú“ koalíciu. Totižto keby to urobili, vznikol by mačkopes, ktorého jedinou čitateľnou ídeou by bolo „ideme poraziť Fica.“ Na vlastné programové ciele a hodnoty by neostal priestor, pretože program by musel byť kompromisný.

Pokiaľ však strany dodržia logickú a správnu „dohodu o neútočení,“ potom nás čaká konštruktívna debata politikov na úrovni, v ktorej namiesto ohadzovania sa hnojom budú prezentovať svoje „ponuky,“ z ktorých si dokážem vybrať bez trpkého pocitu, že som volil „menšie zlo,“ než sú Smer a ĽSNS. Verím, že Fico definitívne prehrá a vládnuť bude povolebná koalicía slušných strán, ktoré sa dokážu dohodnúť a na dobrej správe vecí verejných a nie na ďalšom rozdelení dotácií a verejných zdrojov medzi svojich akcionárov.

Slepota je tragická

Toto všetko sa nepochybne bude diať pod neustálou paľbou Fica, Blahu, Harabína, Kotlebu a ich družín. Obávam sa, že stále ešte je dosť ľudí, ktorý im slepo veria – inak ako slepo sa to ani nedá. Slepota je však tragická a to aj ako prejav viery.

Pošpinený neznamená špinavý

Myslím, že v súčasnosti máme dostatok informácií z korektných štátnych zdrojov o darebákoch v štátnom sektore. Nie nejakých vymyslených ohováračiek, ale dôkazov, výsledkov vyšetrovania a súdneho dokazovania. Osoby namočené v Gorile, či spolupracujúce s Kočnerom majú byť diskvalifikované zo správy vecí verejných. Vedia o tom, práve preto sa snažia okiadzať všetkých naokolo a šíriť posolstva, že „my sme síce trošku špinaví, ale v tejto krajine sú špinaví všetci, tak si radšej zvoľte nás, lebo nás už poznáte.“ Nie je to však pravda. Je rozdiel byť špinavý od svojich skutkov a byť pošpinený ohováraním.

Naozaj už nie je dôvod voliť „menšie zlo.“ Nie sme slepí a nebuďme ani pohodlní. A nepovažujme sa za neomylných. Hľadajme pravdu a rozhodujme sa podľa svojho svedomia.

Tento obsah bol zaradený v Postoje. Zálohujte si trvalý odkaz.