Pohľad dopredu

min-budMinulosťou sa nazýva to, čo sa už minulo. Je múdre poučiť sa z nej, ale musíme si byť vedomí, že na nej už nič nezmeníme. Rozpoznanie minulosti, prítomnosti a budúcnosti je kľúčovou schopnosťou každého človeka, zvlášť ak vedie iných ľudí. O to viac som prekvapený častým výskytom nedostatku tejto kompetencie. Tu sú dve kapitoly o tom, ako sa to prejavuje a tiež ako by to vyzerať malo. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Manažérske zručnosti | Komentáre vypnuté na Pohľad dopredu

Predpoklady manažéra pre prácu s ľuďmi

Pracovať s ľuďmi nemusí byť pre každého to pravé. Najlepší lekár nemusí byť dobrý  riaditeľ nemocnice. To isté platí o každom povolaní. Totižto práca na pozícii, ktorá je spojená s vedením ľudí, kladie na príslušného manažéra isté nároky, nezávislé na jeho odbornosti. Ide o vzťah k ľuďom, v tomto prípade najmä k tým, s ktorými pracujeme. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Manažérske zručnosti | Komentáre vypnuté na Predpoklady manažéra pre prácu s ľuďmi

Môj postoj ku konšpiračným teóriam

Sloboda vyjadrovania a dostupnosť internetu vytvorila priestor pre  každého hlásať, viac-menej, čo chce. Nedá sa zabrániť tomu, že sa po internete a v rôznych slobodných médiach šíria hlúposti, pokiaľ preukázateľne neporušujú zákon, zakazujúci nabádanie k násiliu, či šírenie nenávisti k ľuďom či k skupinám ľudí.

Úplne špeciálnym prípadom sú takzvané konšpiračné teórie. To se niekto pasuje na odvážneho „bojovníka za pravdu“ a s hlasným poukazovaním na to, že „prelamuje tabu“ začne tvrdiť o akejkoľvek udalosti, že to všetko bolo inak a že nám to nejaká tajomná spoločnosť na pozadí zatajuje. tak sa môžme dočítať, že Američania vôbec neboli na mesiaci, že Američania si Dvojičky odstrelili sami, že Američania nás postrekujú z lietadiel chemikáliami, že vojnu na Ukrajine vedú Američania atď. Argumentácia je veľmi kreatívne zostavená na základe  pravidla „čo sa babe chcelo, to sa babe snilo“. Tak sa dozvieme, že „podľa tvrdenia uznávaného odborníka XY“……obvykle uznávaného len komunitou priaznivcov konšpiračných teórií, sa niečo udialo úplne inak, než sme si doteraz mysleli.

V zásade by mi to nevadilo, napokon rozprávky si ľudia vymýšľali odjakživa, ale tieto nové sú nebezpečné. Sú totižto zlomyseľné. Neverím, že je náhoda, že každá takáto teória v sebe nesie „zaručene pravú“ informáciu, že za tým všetkým stoja Židia, prípadne že za tým stoja USA ovládané Židmi, prípadne že sa tým stojí NATO ovládané USA ovládané Židmi, respektive ktokoľvek, ale uuuuurčite ovládaný Židmi. A toto už ja považujem za neopodstatnené podnecovanie nenávisti voči skupine ľudí.

Na Slovensku sú najviditeľnejšími šíriteľmi zlomyseľných konšpiračných teórií  časopis „Zem a Vek“ a internetový portál „Slobodný vysielač“. Nepochybujem o tom, že majú svojich priaznivcov. Pre niektorých ľudí je asi príjemné prečítať si, že za naše neúspechy môže niekto iný. Pre mňa sú to zlomyseľné táraniny.

V tridsiatych rokoch 20. storočia začala oficiálna propaganda v Nemecku tvrdiť, že Židia sú ako vši a preto sa ich treba zbaviť. Nič sa zatiaľ nedialo, len sa to šírilo v médiach. A potom sa začalo násilie a vraždenie. Vo všeobecnosti vzaté na vedomie, pretože pod vplyvom propagandy bol absurdný rasizmus v zásade akceptovaný.

Považujem šírenie konšpiračných teórií za spôsob podnecovania nenávisti – buď z hlúposti, pomýleného hodnotového systému autorov, alebo z ich zištných dôvodov – nepochybujem o tom, že tieto táraniny sa dobre predávajú.

Nepovažujem ich za „hrdinov prelamujúcich mlčanie“, ale za zbabelých podvodníkov, snažiacich sa svoj zvrátený antisemitizmus či inú nenávisť ospravedlniť výmyslami.

Nemyslím si, že by priamy zákaz menovaných médií pomohol. Pomohlo by jedine to, keby ich nikto nekupoval, nikto nečítal ani nepočúval. Keby sme rozmýšľali a konali pozitívne a priamo. Keby sme odmietali násilie a presadzovali znášanlivosť ku každému, kto nám ju opätuje. Keby sme používali vlastný rozum a počúvali srdce.

V článku „Zem a vek nebezpečných konšpirácií“ si autor dal prácu a spísal pomerne obsiahlu a najmä výstižnú analýzu. Odporúčam prečítať a urobiť si vlastný názor.

Zaradené v Postoje | Komentáre vypnuté na Môj postoj ku konšpiračným teóriam

Môj pohľad na vojnu na Ukrajine

V susednej krajine je vojna a sprevádza ju celosvetová propagačná vojna na internete. Tá zasiahla temer každého a ide v nej zjavne o to, získať čo najviac ľudí buď na stranu Putina, alebo proti nemu. Neviem ako sa tá vojna vyvíja a nedokážem sledovať správy z Ukrajiny nezúčastnene ako futbalový zápas dvoch cudzích mužstiev. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Postoje | Komentáre vypnuté na Môj pohľad na vojnu na Ukrajine

Vedenie ľudí – nezabúdame ako na to?

Zhruba pred siedmimi rokmi sa celým svetom bleskovo rozšírilo slovo „kríza“ a vyvolalo vlnu reštrikcií nákladov firiem. Také prichádzajú v čase každého ohrozenia a medzi prvými sa škrtajú náklady na vzdelávanie. Dopad nie je ihneď viditeľný, kým záchranu v oblasti ekonomickej treba hľadať hneď. Tak sa stalo, že väčšina firiem celkom škrtla, alebo dramaticky znížila investície do osobnostného rozvoja svojich manažérov a do zvyšovania kvality ich manažérskych zručností.  Priority boli kdesi inde, šetrenie sa stalo otázkou prežitie. Personalisti boli zavalení úlohami vyjadrenými jasnými ekonomickými cieľmi a ich volanie po vzdelávaní bolo čoraz častejšie odkazované na „efektívnejšie formy“. Vývoj IT nám priniesol nové možnosti multimediálneho vzdelávania s nižšími nákladmi, takže vďaka e-learningu sa dali preukázať významné úspory firemných nákladov. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Manažérske zručnosti | Komentáre vypnuté na Vedenie ľudí – nezabúdame ako na to?

Kompas dobra a zla

Pri dnešnej prakticky úplnej dostupnosti informácií na internete sa naplno prejavuje aj charakteristický spôsob rozmýšľania – relativizmus. Jednoducho akúkoľvek informáciu interpretuje ktokoľvek podľa toho, ako si zmyslí, ako sa mu páči, prípadne ako vyhovuje jeho záujmom či náladám. Žijeme v neuveriteľne slobodnej dobe, kedy ktokoľvek môže viac-menej slobodne hlásať temer čokoľvek. To je naozaj pekné a myslím, že sa to väčšine ľudí páči. Bohužiaľ už mnohým sa menej páči to, že aj takáto sloboda si vyžaduje aj zodpovednosť za to, čo človek hlása. Navyše to ani veľmi nefunguje, pretože k tej zodpovenosti obvykle niet ako človeka pohnať. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Postoje | Komentáre vypnuté na Kompas dobra a zla

Vážený pán predseda vlády!

Vážený pán predseda vlády,

s porozumením som prijal Vaše vyhlásenie prednesené v Skýcove: „Ja napríklad nerozumiem a nikdy nebudem rozumieť tejto nezmyselnej sankčnej vojne, ktorú vedieme, či už ide o Európsku úniu, Ruskú federáciu alebo ďalšie krajiny,“

Keďže podľa iného Vášho vyhlásenia ste si udalosti novembra 1989 ani nevšimli, dá sa predpokladať, že ste si nevšimli ani prítomnosť sovietskych okupačných vojsk v našej krajine. Pre Vašu informáciu, boli tu od roku 1968 a sťahovať domov sa začali až po udalostiach, ktoré ste si nevšimli. Bodaj by hej, komunistov sa okupácia nijako nepríjemne nedotkla, skôr naopak.

Pripúšťam teda, že nemusíte rozumieť, prečo Európska Únia prijíma sankcie, ale dovoľujem si Vám pripomenúť, že Slovensko do EÚ patrí. Vaše vyhlásenie vnímam ako ďalší prejav Vašej „hodnotovej flexibility“, ako sa v dnešnej, relativistickej dobe nazýva niekdajšia „bezcharakternosť“.

Pokúsim sa Vám však predsa len pomôcť pochopiť dôvod prijímania sankcií.

Ak niektorý štát pomocou vojsk obsadí územie iného štátu, nazýva sa to agresia. Nič na tom nemení fakt, že vojaci nie sú označení a tvária sa ako zelení mužici z Marsu, kým prezident agresorskej krajiny tvrdí celému svetu, že nevie, kto tá dobre vyzbrojená, neoznačená armáda vlastne je. Obsadenie Krymu Ruskom je agresia, ktorej sa oslabená Ukrajina nedokázala brániť.

Následne sa vo východnej časti Ukrajiny začalo povstanie tzv. proruských separatistov. Kým nás prezident Ruska ubezpečoval, že hranice medzi Ruskom a Ukrajinou sú dobre strážené a bezpečné, povstalci boli čoraz lepšie vyzbrojení, dokonca ťažkými zbraňami a protilietadlovými systémami, ktorých obsluha si vyžaduje poriadny výcvik. Odkiaľ sa asi tie zbrane na Ukrajinu dostali? Skúste porozmýšľať. Prípadne si pozrite niektorý z filmov o udalostiach v Sudetoch v roku 1938. Tam prúdili zbrane z Nemecka a po podpise hanebnej Mníchovskej dohody Československo prišlo o veľkú časť územia a prakticky celý obranný systém. Mimochodom, vtedy Briti a Francúzi tiež nerozumeli, prečo by sa mali nejako zvlášť ťahať za prsty z Hitlerom kvôli nejakému Československu.

A teraz k samotným sankciám. Hoci tomu teda asi nerozumiete, zoberte na vedomie, že väčšina štátov Európskej Únie je znepokojená. Najmä tých, ktoré majú s Rusmi nie najlepšie skúsenosti. Napríklad  Poliakom Rusi vyvraždili prakticky celý dôstojnícky zbor ich armády neďaleko mestečka Katyň. O tom ste asi nepočuli, ale nevadí.

Proti rastúcej agresivite sa dá brániť viacerými spôsobmi. Napríklad vojensky. NATO by mohla obsadiť Ukrajinu, nájsť tam nejakého Biľaka (to bol „užitočný idiot“, ktorý v roku 1968 podpísal „pozývací list“, ktorým Rusi odôvodňovali okupáciu Československa) a takto sa Rusku postaviť. Lenže nikto nevie, či by sa „jastrabie krídlo“ ruskej politickej scény s radosťou nepustilo do tretej svetovej vojny. No a tú si okrem nich nikto nepraje.

Dalo by sa aj nerobiť nič, veď Ukrajina je ďaleko. Možno by sa Rusko spokojilo s niekoľkými východnými provinciami, možno by posilnené pasivitou Európy celú Ukrajinu zhltlo. To by potom stálo už na našej hranici a prípadný konflikt s Európou by sa riešil zrejme aj na našom území. Kto vie, možno potom by ste porozumeli.

No a potom sa dá postupovať diplomatickou cestou. Diplomacia znamená hovoriť potichu, ale v ruke držať veľkú palicu – to som nevymyslal ja, ale istý americký prezident. Európa Rusom hovorí zhruba toto: „Vy nám hovoríte, že sa vám nepáči rozširovanie NATO smerom k vašim hraniciam, hoci sa to deje dobrovoľným vstupom príslušných krajín. Vedzte teda, že nám sa obzvlášť nepáči, keď vy destabilizujete krajiny hraničiace s nami a obsadzujete ich územie. Rozmyslite si dobre, či sa vám oplatí s nami spolupracovať a obchodovať, alebo sa radšej od nás izolujete a skúsite s nami súperiť. Skúste si to nanečisto, aké to bude, keď obchodnú výmenu obmedzíme. Ak sa vám to nebude páčiť, tak vypadnite z Ukrajiny, prestaňte tam dodávať zbrane a rešpektujte jej zvrchovanosť. Potom môže všetko zase fungovať ako predtým.“

Rusko koná vojenské operácie a jeho prezident do očí klame celému svetu. Tomu ale asi nerozumiete, hoci nechápem, prečo si to nedáte vysvetliť od ministra zahraničných vecí. Ten by tomu rozumieť mal. Tá „sankčná vojna“, ako ste to nazvali, je pokusom predísť skutočnej vojne a ja si veľmi prajem, aby bol úspešný. Viete, pán premiér, my sme naozaj malá krajina. Neprežijeme sami. Ktorákoľvek veľmoc nás, keby chcela, pohltí alebo rozmliaždi. My musíme mať dobrých a silných spojencov. Krajina, ktorej vládu vediete, si už vybrala a je členom Európskej únie. Je hanebné a neprípustné, aby sme svojich spojencov zrádzali. Vaše neuvážené vyhlásenia tak pôsobia. Navrhujem Vám preto, aby ste sa ešte raz skúsili zamyslieť, či neporozumiete významu sankcií. A ak ani to nepomôže, potom už Vám môžem navrhnúť iba demisiu. Bude to lepšie, než aby ste robili našej krajine hanbu podobne ako istý Artur Neville Chamberlain Veľkej Británii. Skúste si ho vygoogliť. A voliť Vás rozhodne nebudem!

 

Zaradené v Správa vecí verejných | Komentáre vypnuté na Vážený pán predseda vlády!

Medveď

270 Medveď

V druhej polovici osemdesiatych rokov som mal tú česť patriť do spoločnosti ľudí, ktorí viedli detské oddiely, pričom ich program nebol konformný s komunistickým oblbovaním.  Čerpali sme inšpiráciu zo skautských, v tom čase zakázaných zdrojov a naším guru neboli Lenin ani Marx, ale Jaroslav Foglar a Jan Šimáně, zvaný Galén. Boli sme čosi ako pozitívne naladení rebeli. V tom čase som sa zoznámil s Medveďom. Podsaditý chlapík. Tvrdohlavý, občas cholerický, vždy obetavý. Neskôr v deväťdesiatych rokov sa postupne stal pilierom organizácie Dúha, kým ja som pôsobil v Lesnej YMCA.

Pokračovať v čítaní

Zaradené v Ľudia | Komentáre vypnuté na Medveď

Tomáš

Tomas.jpgNie je ľahké zmieriť sa s tým, že aj ľudia, ktorých máme radi, odchádzajú kamsi do neznáma, o ktorom vieme iba to, že sa odtiaľ nedá vrátiť. To nám však nebráni myslieť na nich častejšie, než kým tu boli s nami, čo sme považovali za samozrejmosť. Koľko razy si v mnohých situáciach kladiem otázku, čo by asi urobil, dajme tomu, môj otec. A keď trochu pospomínam na to, ako som ho poznal, prídem na to. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Ľudia | Komentáre vypnuté na Tomáš

Pred voľbami do Európskeho parlamentu

Keď vznikala Európska Únia, bol som za všetkými desiatimi. Mal som aj pomerne jasnú hoci, idealizovanú predstavu o „spoločnom Európskom dome“ a tá sa dodnes nezmenila.

Pokračovať v čítaní

Zaradené v Správa vecí verejných | Komentáre vypnuté na Pred voľbami do Európskeho parlamentu