Vedenie ľudí – nezabúdame ako na to?

Zhruba pred siedmimi rokmi sa celým svetom bleskovo rozšírilo slovo „kríza“ a vyvolalo vlnu reštrikcií nákladov firiem. Také prichádzajú v čase každého ohrozenia a medzi prvými sa škrtajú náklady na vzdelávanie. Dopad nie je ihneď viditeľný, kým záchranu v oblasti ekonomickej treba hľadať hneď. Tak sa stalo, že väčšina firiem celkom škrtla, alebo dramaticky znížila investície do osobnostného rozvoja svojich manažérov a do zvyšovania kvality ich manažérskych zručností.  Priority boli kdesi inde, šetrenie sa stalo otázkou prežitie. Personalisti boli zavalení úlohami vyjadrenými jasnými ekonomickými cieľmi a ich volanie po vzdelávaní bolo čoraz častejšie odkazované na „efektívnejšie formy“. Vývoj IT nám priniesol nové možnosti multimediálneho vzdelávania s nižšími nákladmi, takže vďaka e-learningu sa dali preukázať významné úspory firemných nákladov. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Manažérske zručnosti | Komentáre vypnuté na Vedenie ľudí – nezabúdame ako na to?

Kompas dobra a zla

Pri dnešnej prakticky úplnej dostupnosti informácií na internete sa naplno prejavuje aj charakteristický spôsob rozmýšľania – relativizmus. Jednoducho akúkoľvek informáciu interpretuje ktokoľvek podľa toho, ako si zmyslí, ako sa mu páči, prípadne ako vyhovuje jeho záujmom či náladám. Žijeme v neuveriteľne slobodnej dobe, kedy ktokoľvek môže viac-menej slobodne hlásať temer čokoľvek. To je naozaj pekné a myslím, že sa to väčšine ľudí páči. Bohužiaľ už mnohým sa menej páči to, že aj takáto sloboda si vyžaduje aj zodpovednosť za to, čo človek hlása. Navyše to ani veľmi nefunguje, pretože k tej zodpovenosti obvykle niet ako človeka pohnať. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Postoje | Komentáre vypnuté na Kompas dobra a zla

Vážený pán predseda vlády!

Vážený pán predseda vlády,

s porozumením som prijal Vaše vyhlásenie prednesené v Skýcove: „Ja napríklad nerozumiem a nikdy nebudem rozumieť tejto nezmyselnej sankčnej vojne, ktorú vedieme, či už ide o Európsku úniu, Ruskú federáciu alebo ďalšie krajiny,“

Keďže podľa iného Vášho vyhlásenia ste si udalosti novembra 1989 ani nevšimli, dá sa predpokladať, že ste si nevšimli ani prítomnosť sovietskych okupačných vojsk v našej krajine. Pre Vašu informáciu, boli tu od roku 1968 a sťahovať domov sa začali až po udalostiach, ktoré ste si nevšimli. Bodaj by hej, komunistov sa okupácia nijako nepríjemne nedotkla, skôr naopak.

Pripúšťam teda, že nemusíte rozumieť, prečo Európska Únia prijíma sankcie, ale dovoľujem si Vám pripomenúť, že Slovensko do EÚ patrí. Vaše vyhlásenie vnímam ako ďalší prejav Vašej „hodnotovej flexibility“, ako sa v dnešnej, relativistickej dobe nazýva niekdajšia „bezcharakternosť“.

Pokúsim sa Vám však predsa len pomôcť pochopiť dôvod prijímania sankcií.

Ak niektorý štát pomocou vojsk obsadí územie iného štátu, nazýva sa to agresia. Nič na tom nemení fakt, že vojaci nie sú označení a tvária sa ako zelení mužici z Marsu, kým prezident agresorskej krajiny tvrdí celému svetu, že nevie, kto tá dobre vyzbrojená, neoznačená armáda vlastne je. Obsadenie Krymu Ruskom je agresia, ktorej sa oslabená Ukrajina nedokázala brániť.

Následne sa vo východnej časti Ukrajiny začalo povstanie tzv. proruských separatistov. Kým nás prezident Ruska ubezpečoval, že hranice medzi Ruskom a Ukrajinou sú dobre strážené a bezpečné, povstalci boli čoraz lepšie vyzbrojení, dokonca ťažkými zbraňami a protilietadlovými systémami, ktorých obsluha si vyžaduje poriadny výcvik. Odkiaľ sa asi tie zbrane na Ukrajinu dostali? Skúste porozmýšľať. Prípadne si pozrite niektorý z filmov o udalostiach v Sudetoch v roku 1938. Tam prúdili zbrane z Nemecka a po podpise hanebnej Mníchovskej dohody Československo prišlo o veľkú časť územia a prakticky celý obranný systém. Mimochodom, vtedy Briti a Francúzi tiež nerozumeli, prečo by sa mali nejako zvlášť ťahať za prsty z Hitlerom kvôli nejakému Československu.

A teraz k samotným sankciám. Hoci tomu teda asi nerozumiete, zoberte na vedomie, že väčšina štátov Európskej Únie je znepokojená. Najmä tých, ktoré majú s Rusmi nie najlepšie skúsenosti. Napríklad  Poliakom Rusi vyvraždili prakticky celý dôstojnícky zbor ich armády neďaleko mestečka Katyň. O tom ste asi nepočuli, ale nevadí.

Proti rastúcej agresivite sa dá brániť viacerými spôsobmi. Napríklad vojensky. NATO by mohla obsadiť Ukrajinu, nájsť tam nejakého Biľaka (to bol „užitočný idiot“, ktorý v roku 1968 podpísal „pozývací list“, ktorým Rusi odôvodňovali okupáciu Československa) a takto sa Rusku postaviť. Lenže nikto nevie, či by sa „jastrabie krídlo“ ruskej politickej scény s radosťou nepustilo do tretej svetovej vojny. No a tú si okrem nich nikto nepraje.

Dalo by sa aj nerobiť nič, veď Ukrajina je ďaleko. Možno by sa Rusko spokojilo s niekoľkými východnými provinciami, možno by posilnené pasivitou Európy celú Ukrajinu zhltlo. To by potom stálo už na našej hranici a prípadný konflikt s Európou by sa riešil zrejme aj na našom území. Kto vie, možno potom by ste porozumeli.

No a potom sa dá postupovať diplomatickou cestou. Diplomacia znamená hovoriť potichu, ale v ruke držať veľkú palicu – to som nevymyslal ja, ale istý americký prezident. Európa Rusom hovorí zhruba toto: „Vy nám hovoríte, že sa vám nepáči rozširovanie NATO smerom k vašim hraniciam, hoci sa to deje dobrovoľným vstupom príslušných krajín. Vedzte teda, že nám sa obzvlášť nepáči, keď vy destabilizujete krajiny hraničiace s nami a obsadzujete ich územie. Rozmyslite si dobre, či sa vám oplatí s nami spolupracovať a obchodovať, alebo sa radšej od nás izolujete a skúsite s nami súperiť. Skúste si to nanečisto, aké to bude, keď obchodnú výmenu obmedzíme. Ak sa vám to nebude páčiť, tak vypadnite z Ukrajiny, prestaňte tam dodávať zbrane a rešpektujte jej zvrchovanosť. Potom môže všetko zase fungovať ako predtým.“

Rusko koná vojenské operácie a jeho prezident do očí klame celému svetu. Tomu ale asi nerozumiete, hoci nechápem, prečo si to nedáte vysvetliť od ministra zahraničných vecí. Ten by tomu rozumieť mal. Tá „sankčná vojna“, ako ste to nazvali, je pokusom predísť skutočnej vojne a ja si veľmi prajem, aby bol úspešný. Viete, pán premiér, my sme naozaj malá krajina. Neprežijeme sami. Ktorákoľvek veľmoc nás, keby chcela, pohltí alebo rozmliaždi. My musíme mať dobrých a silných spojencov. Krajina, ktorej vládu vediete, si už vybrala a je členom Európskej únie. Je hanebné a neprípustné, aby sme svojich spojencov zrádzali. Vaše neuvážené vyhlásenia tak pôsobia. Navrhujem Vám preto, aby ste sa ešte raz skúsili zamyslieť, či neporozumiete významu sankcií. A ak ani to nepomôže, potom už Vám môžem navrhnúť iba demisiu. Bude to lepšie, než aby ste robili našej krajine hanbu podobne ako istý Artur Neville Chamberlain Veľkej Británii. Skúste si ho vygoogliť. A voliť Vás rozhodne nebudem!

 

Zaradené v Správa vecí verejných | Komentáre vypnuté na Vážený pán predseda vlády!

Medveď

270 Medveď

V druhej polovici osemdesiatych rokov som mal tú česť patriť do spoločnosti ľudí, ktorí viedli detské oddiely, pričom ich program nebol konformný s komunistickým oblbovaním.  Čerpali sme inšpiráciu zo skautských, v tom čase zakázaných zdrojov a naším guru neboli Lenin ani Marx, ale Jaroslav Foglar a Jan Šimáně, zvaný Galén. Boli sme čosi ako pozitívne naladení rebeli. V tom čase som sa zoznámil s Medveďom. Podsaditý chlapík. Tvrdohlavý, občas cholerický, vždy obetavý. Neskôr v deväťdesiatych rokov sa postupne stal pilierom organizácie Dúha, kým ja som pôsobil v Lesnej YMCA.

Pokračovať v čítaní

Zaradené v Ľudia | Komentáre vypnuté na Medveď

Tomáš

Tomas.jpgNie je ľahké zmieriť sa s tým, že aj ľudia, ktorých máme radi, odchádzajú kamsi do neznáma, o ktorom vieme iba to, že sa odtiaľ nedá vrátiť. To nám však nebráni myslieť na nich častejšie, než kým tu boli s nami, čo sme považovali za samozrejmosť. Koľko razy si v mnohých situáciach kladiem otázku, čo by asi urobil, dajme tomu, môj otec. A keď trochu pospomínam na to, ako som ho poznal, prídem na to. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Ľudia | Komentáre vypnuté na Tomáš

Pred voľbami do Európskeho parlamentu

Keď vznikala Európska Únia, bol som za všetkými desiatimi. Mal som aj pomerne jasnú hoci, idealizovanú predstavu o „spoločnom Európskom dome“ a tá sa dodnes nezmenila.

Pokračovať v čítaní

Zaradené v Správa vecí verejných | Komentáre vypnuté na Pred voľbami do Európskeho parlamentu

Po prezidentských voľbách 2014

Som veľmi spokojný s výsledkom prezidentských volieb. Nielenže slovenskí voliči spolu so mnou zvolili mnou preferovaného kandidáta, ale tieto voľby prispeli k vyjasneniu v mnohých oblastiach.

V dnešnej relativistickej dobe po 24 rokoch demokracie, je naša poilitická scéna plná zlatokopov, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že zlodejina, kšeftovanie s verejnými zdrojmi, korupcia a ďalšie svinstvá, sú štandardným správaním. Dokonca sú natoľko drzí, že sami seba označujú za „štandardných“ politikov a svoje prefláknuté spolky za „štandardné“ politické strany. Prezidentskí kandidáti viackrát poukazovali na to, že Andrej Kiska nemá skúsenosti s politikou a ja tomu rozumiem tak, že je to jeho výhoda. Moja skúsenosť s politickou scénou a moje hodnotenie toho čo vidím, je také, že „byť skúsený v politike“ znamená, že sa človek stane súčasťou vrstvy ľudí, pohybujúcich sa vo verejných funkciách, ktorí majú rôzne vzájomné obchodné vzťahy. Ich spolupráca či súperenie nie sú dané súladom či rozdielnosťou ich hodnôt, politickej orientácie alebo ideológie, ale výhradne ich spoločnými alebo rozdielnymi záujmami sledujúcimi ich vlastný prospech. Každý na každého niečo vie a tak všetci spoločne „držia zobáky“ a starajú sa najmä o to, aby sa v tej vrstve udržali a aby sa tam veľmi nemenila zostava.

Do tohto marastu vstúpil Andrej Kiska. Nikto na neho nič nevie. Niet ho čím vydierať. Zarobil korektným spôsobom dosť peňazí a potom vymyslel fungujúci, veľmi dobre čitateľný, charitatívny systém, ktorého dôveryhodnosť je mimoriadne vysoká. A najnebezpečnejšie pre „štandardných politikov“ je to, že je dostatočne bohatý na to, aby úplne nezávisle robil to, čo on sám považuje v živote za dôležité.

S primeranou dávkou profesionálneho marketingu viedol kampaň, v ktorej predstavoval svoj príbeh úspešného podnikania a svoj pohľad na podnikanie, obchod, manažment a ľudský život. Prečítal som si jeho knihu a vypočul jeho prednášku. Andrej Kiska nehovorí nič prevratné, len to, čoho sa držia aj iní úspešní podnikatelia. Gazdovské narábanie s aktívami, slušnosť a korektnosť ku všetkým ľuďom, strategické a systémové myslenie, užitočný produkt, dobré meno. Obraz úspešného, slušného človeka.

Tento človek zrazu kandiduje na funkciu prezidenta a to je nebezpečné! Strana Smer, ktorá sa snaží ovládnuť posledný pilier moci, kde jej zatiaľ neprekážal komický exmečiarovec, disponuje mimoriadne účinným a bezškrupulóznym tímom marketingovej komunikácie. Postavila svoju kampaň na lživých nadávkach, ktoré, ako si zrátala, zaberú u voličstva, ktoré z rôznych dôvodov radšej verí, než rozumie. O Kiskovi začali šíriť, že je úžerník a scientológ. Ani jedno nie je pravda, ale dobre si zrátali, že to zaberie, najmä keď pridajú podpichnutie o tom, aký je Kiska bohatý. Strach a závisť na Slovensku zaberá. Zabrala aj teraz, našťastie nie dostatočne. Aj tak ma desí, keď vysokoškolsky vzdelaný pán povie, že nejde voliť, lebo Kiska je podľa neho rovnaké zlo ako Fico. Husia koža mi naskakuje, keď pedagogička, sama seba zrejme považujúca za kresťanku, nejde voliť, lebo Kiska je podľa nej scientológ. Vôbec jej nevadí, že túto lož počula výhradne z úst Roberta Fica. Neskúmal som už, či tuší, čo to scientológia vôbec je.

V každom prípade darebácka kampaň so zúrivou koncovkou nezabrala. Andrej Kiska však musí teraz počítať s tým, že celá mocná chobotnica Smeru proti nemu už teraz vedie vojnu. Verím, že s tým počíta a že neustúpi.

Pred prvým kolom som si vravel, že proti neprijateľnému Ficovi kandidujú traja kandidáti, z ktorých ktorýkoľvek by sa dostal do druhého kola, nebudem mať problém ich voliť. Okrem Kisku to boli ešte Procházka a Kňažko, ktorému by som v prípade nádeje na víťazstvo aj vedel tolerovať jeho niekdajšiu mečiarovské dobrodružstvo.

Po prvom kole sa ukázalo, že Kňažko ani Procházka neprekonali hranicu svojej sebastrednosti. Trápne divadlo s podporou, ktorú sa chystali vysloviť Kiskovi, ale napokon to neurobili, zrejme definitívne skončilo Kňažkovu politickú kariéru a strápnilo Procházku, ktorý sa naopak na novú politickú kariéru chystá. Kňažka už, dúfam, na politickej scéne neuvidím a k Procházkovmu budúcemu úspechu som skeptický.

Po 20 rokoch máme šancu, že na čele našej krajiny bude stáť človek, za ktorého sa nebudeme musieť hanbiť. Neviem predvídať, čo sa stane v budúcnosti. Užívam si však po dlhej dobe nádej, že v správe vecí verejných bude vo vysokej funkcii človek, ktorému dôverujem.

Zaradené v Správa vecí verejných | Komentáre vypnuté na Po prezidentských voľbách 2014

Čo má spoločné lukostreľba s bozkávaním?

06900 Dusan_striela_na_liskuStrieľanie z luku sa mi veľmi zapáčilo. Obstaral som si luk a občas celkom rád zájdem na preteky v 3D lukostreľbe. Pod týmto moderným názvom sa ukrýva napodobňovanie archaických loveckých metód. Skupinky lukostrelcov idú lesom po určenej trase. Každú chvíľu narazia na nejaké zvieratko vyrobené z hmoty, do ktorej sa dobre zapichujú šípy. Vyzerá ako živé, ale nie je – zato je pružné, omývateľné. Každý strelec nájde kolík, označujúci vzdialenosť, z ktorej má v jeho vekovej kategórii a s jeho typom luky strieľať a vystrelí dva šípy. Potom sa všetci nahrnú ku zvieratku a s radosťou počítajú body, prípadne s ovisnutými ušami hľadajú šípy v lístí za ním.

Pokračovať v čítaní

Zaradené v Lukostreľba | Komentáre vypnuté na Čo má spoločné lukostreľba s bozkávaním?

Ako ma dostala lukostreľba

OLYMPUS DIGITAL CAMERAKeď môj syn začal prejavovať záujem o lukostreľbu, netušil som, že tento šport dostane aj mňa.  Samozrejme, že som, rovnako ako on, v detstve vyrábal luky a šípy z lieskových prútov, ale toto je čosi celkom iné. Keď som videl prvé preteky v 3D streľbe, začal som tušiť, že to bude to pravé a že na tie nasledujúce budem musieť vyraziť už nielen ako doprovod. Také preteky totižto trochu pripomínajú golf z čias, keď ešte nebol záležitosťou spoločenského statusu.

Pokračovať v čítaní

Zaradené v Lukostreľba | Komentáre vypnuté na Ako ma dostala lukostreľba

Nicoleta

NicoletaTak mi napadlo, koľko užitočných vecí zaháľa kde-kade v skladoch, v pivniciach a na pôjdoch, kým my utrácame prachy za plastové, jednorazové haraburdy.
Roky zbieram rôzne technické zariadenia. Mnohé nie sú také staré, aby ich niekto dokumentoval ako muzeálne kusy. Ja v nich vidím kus histórie techniky, veľké dielo inžinierov, ktorí možno ešte žijú tu medzi nami a v mašine nechali kus svoje duše.
Postupne mi dochádza, že mnohé z týchto zariadení sú dodnes schopné slúžiť. nemuseli by byť odpadom a mohli by svojim majiteľom ušetriť náklady, čo najmä v neistej dobe krízy nemusí byť na zahodenie. Pokračovať v čítaní

Zaradené v Technika | Komentáre vypnuté na Nicoleta